biskup a mučeník (zomr. r. 156?)

Bol žiakom apoštolov a patrí do skupiny Apoštolských Otcov. Najviac sa stýkal s apoštolom Jánom, ktorý ho ešte ako mladého roku 100 ustanovuje za biskupa v meste Smyrne v západnom Turecku. Roku 154 alebo 155 cestuje do Ríma vyjednávať s pápežom Anicetom o jednotnom slávení Veľkej noci. Zomiera upálením roku 155 alebo 156.

 ZA CIRKEV V OHNI

 Polykarp patrí k najstarším Apoštolským Otcom. Najviac sa o ňom zmieňuje svätý Irenej a smyrnianska obec. Bol žiakom svätého Jána apoštola. Stretal sa teda s tými, ktorí nášho Pána ešte videli a s ním žili. Zachoval si rýdzu náuku svätého evanjelia a takto ju dával ďalej. Veľmi ostražito ju chránil od nánosov a bludných mienok samozvancov. Pretože nadväzoval ešte priamo na apoštolov, mal v Cirkvi autoritu a sám silne apoštolsky pôsobil. Dýcha a žil s Cirkvou Ježiša Krista. Ako 86 ročný kmeť vydal aj svedectvo živej lásky k Cirkvi Pána Ježiša. Zajali ho nielen ako kresťana, ale aj ako „otca kresťanov“. Prosil si len jednu hodinu času pred smrťou. V tú hodinu sa modlil za všetkých, s ktorými sa v živote stretol, a za celú katolícku Cirkev.

Zaujímavá je jeho odpoveď sudcovi, ktorý ho nútil rúhať sa Kristovi: „86 rokov slúžim Kristovi a nikdy mi neublížil. Ako by som sa mohol rúhať svojmu Kráľovi a Spasiteľovi“.

Nakoniec je odsúdený na spálenie. Keď ho chcú pribiť k stĺpu, aby nezutekal, priam vojensky sa ohradí: „Nechajte ma tak! Ten, ktorý mi dá zniesť oheň, dá mi silu aj v ňom stať!“.

Staručký kmeť stojí v ohni ako v plameňoch lásky. Horí za svoju milovanú, apoštolskú, katolícku Cirkev. Potom ho ešte prebodli dýkou.

Pane Ježišu, tvárou v tvár smrti vedel svätý Polykarp vyznať, že sa ti nemôže rúhať; nikdy si mu neublížil. Pane, a komu z nás si ublížil? A ako prídeš k tomu, že tvoje sväté meno na každom kroku sa vyslovuje „nadarmo – t. j. bez úcty, lásky, dokonca z posmechu! Kde máme dôvod sa ti rúhať, keď sa nám všetko nedarí podľa našich výpočtov a plánov?

Kto nás oprávňuje nadávať na Cirkev, odsudzovať ju, znižovať a pranierovať? Pane, Cirkev, to si ty v bratoch putujúcich, vedených tvojim Duchom Svätým. Ak ja pridám na osobnej dokonalosti, pridám to celej Cirkvi, lebo som tiež jej údom. Ak uberiem, uberiem Cirkvi, ale tým ochudobňujem seba. Teda nie ty nám ubližuješ, ale my tebe. Pane, pridaj mi lásky k Cirkvi. Vedieť za Cirkev stať v ohni!

DNES

Desiatok ruženca za svätú Cirkev – za zjednotenie kresťanov.

Miriam Liptovská, Celý rok so svätými

Viac na:

https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1149-sv-polykarp

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2042-sv-polykarp-b