Jak 3, 13-18, Mk 9, 14-29
Všimli ste si, že apoštol Jakub nám vo svojom liste predkladá veľmi praktické rady a upozorňuje na rôzne nebezpečenstva.
Je medzi nimi aj žiarlivosť.
Čo je žiarlivosť? Ako ju definovať?
Dosť sa spája so závisťou. Závisť definujeme ako smútok kvôli cudziemu dobru a radosť z cudzieho nešťastia. Je to nesprávny prístup k dobrám, ktoré majú iní. Takto chápaná závisť je blízka ziskuchtivosti.
Závistlivý človek často závidí veci, ktoré ani nemôže vlastniť. Nie je v stave mať napríklad schopnosti, ktoré má iný človek, nemôže získať jeho spoločenskú pozíciu; sám nemôže niečo vlastniť, ale túži, aby to ani iný nemal. Závisť v takomto zameraní vedie k nenávisti. Preto závistlivý človek je zameraný na ničenie druhého človeka.
Žiarlivosť by som definoval ako nesprávny vzťah k druhému človeku. Je to aj závisť, žiarlivosť je však priamo voči osobe. Pri žiarlivosti nechceme veci, postavenie ako druhý, ale chceme vlastniť iného človeka – mať ho len pre seba. Tak ako závisť aj žiarlivosť je hrubé sebectvo.
Písmo Sväté často hovorí o žiarlivosti. Pripomeniem klasické texty. Satan zhrešil žiarlivosťou a závisťou, závidel človeku sľúbené povýšenie. Boh povedal anjelom, že človeka, ktorý je na zemi, urobí svojím synom, bude ho mať ako vlastné dieťa. Závistník sa rozhodol, že to nedopustí, rozhodol sa, že nás pozbaví hodnosti Božieho dieťaťa, aby si podmanil ľudí za svojich otrokov. Chce vlastniť človeka. V tom vlastne spočíva satanská činnosť. Nemohol mať účasť na povýšení, ktoré Boh sľúbil človeku. Rozhodol sa teda, že nás stiahne nadol a urobí svojimi otrokmi. A to sa mu podarilo. V evanjeliu sme počuli: Učiteľ, priviedol som k tebe svojho syna, posadnutého nemým duchom. Kdekoľvek ho schytí, zhodí ho, idú mu peny, škrípe zubami a chradne. Zlý duch vedie ku smrti.
Od začiatku, od prvej rodiny - od Kaina, cez celé ľudstvo tečie prameň hroznej otravy závisti. Už v prvom pokolení Kain je závistlivý kvôli úspechu svojho brata Ábela a táto závisť ho vedie k nenávisti, k vražde.
Hovorili sme ako v dobe sudcov si Elkana zobral dve ženy. Čo to spôsobilo – žiarlivosť napätie. Fenena urážala Annu, veľmi ju trápila, že jej Pán uzavrel lono. Ako keby bolo jej zásluhou, že má deti.
Synovia Jakuba (ďalšia rodinná dráma) sú závistliví, závidia lásku, ktorú otec zvláštnym spôsobom preukazoval jednému z ich bratov – Jozefovi; rozhodli sa teda zničiť chlapca a predať ho do otroctva. Žiarlivosť, závisť, nenávisť.
Najklasickejším príkladom činnosti žiarlivosti a závisti je kráľ Saul, ktorý závidel slávu Dávidovi a usporiadal na neho veľký lov. Chcel ho zničiť – až žiarlivosť zničila jeho!
V Novom zákone veľkňazi a farizeji žiarlili na úspech a slávu Ježiša, preto sa ho rozhodli zničiť. Marek jasne napísal, že ho vydali zo závisti (Mk 15, 10).
Tak to bolo aj vo vzťahu k apoštolom. Tu vystúpil veľkňaz a všetci, čo boli s ním - teda sekta saducejov -, a plní žiarlivosti položili na apoštolov ruky a vrhli ich do mestského väzenia. (Sk 5,17-18)
Na žiarlivosť doplácali aj Pavol s Barnabášom na apoštolských cestách: Keď Židia videli zástupy, plní žiarlivosti rúhavo odporovali tomu, čo hovoril Pavol. Tu Pavol a Barnabáš povedali smelo: "Predovšetkým vám sa malo hlásať Božie slovo, ale preto, že ho odmietate a sami sa pokladáte za nehodných večného života, obraciame sa k pohanom. (Sk 13,45-46).
Nečudo, že sv. Pavol bojoval proti žiarlivosti. Píše: Lebo ste ešte stále telesní. Veď keď je medzi vami žiarlivosť a svár, to nie ste telesní a nežijete len po ľudsky? Keď jeden hovorí: "Ja som Pavlov," a druhý: "Ja Apollov," či nie ste ľudia? (1 Kor 3,3-4)
Žiarlivosť má svoj prameň v sebectve, žiadostivosti, ktorá je v každom človeku. Pre zmiernenie žiadostivosti nám Boh dal deviate a desiate prikázanie. V žiarlivosti a závisti sa prejavujú city človeka, ale táto choroba je zakorenená hlavne vo vôli, nesprávne zameranej na cudzie dobro. Normálne vôľa túži a praje dobro a šťastie druhým; vôľa závistlivca túži po zle blížneho. Pretože závistlivosť angažuje tak sily žiadostivosti, ako aj city a vôľu, ona je viditeľná v postoji človeka. Závistlivec chodí po svete a zomiera od smútku. Závistlivý človek je stále nešťastný. To je choroba vôle. Ona škodí predovšetkým samému závistlivcovi, rozkladá ho zvnútra, a jeho činnosť škodí okoliu.
Známy český psychiater Max Kašparů hovorí, že žiarlivosť nie je liečiteľná. Dúfam, že to povedal iba o pokročilej žiarlivosti.
Edward Staniek píše podobne: Ako sa liečiť zo žiarlivosti? Nikoho nedokážeme vyliečiť zo žiarlivosti. To je prvé zásadné tvrdenie. Niet žiadnych šancí na vyliečenie druhého človeka z tejto hroznej choroby ducha. Sprevádza nás tu absolútna bezradnosť. Treba sa len postaviť pred Boha a prosiť ho o záchranu... Čo má teda robiť? Zo závisti sa môže vyliečiť ten, kto sa vyliečiť sám chce. Musí ďakovať za to, čo má, a ďakovať za to, čo majú iní.
Jedno je isté – žiarlivosť rozbila šťastie mnohým manželom. Zničila život mnohým ľuďom. Preto sv. Jakub napísal: Lebo kde je žiarlivosť a sváry, tam je nepokoj a každé možné zlo. A preto musíme prosiť, aby tak ako v dnešnom evanjeliu, Pán vyhnal toto zlo z nás, lebo aj tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou.
Turzovka, 21.2.2022