Roku 1858 sa Nepoškvrnená Panna Mária zjavila Bernadete Soubirousovej v jaskyni zvanej Massabielle pri Lurdoch vo Francúzsku.

Prostredníctvom tohto jednoduchého dievčaťa volá Mária hriešnikov, aby sa obrátili, a v Cirkvi vzbudzuje veľkú horlivosť v modlitbe a v láske k blížnemu, ktorá sa prejavuje osobitnou starostlivosťou o chorých.

Z listu svätej panny Márie Bernadety Soubirousovej (Pani mi hovorila)

Keď som sa istého dňa vybrala s dvoma dievčatami zbierať drevo na breh rieky Gavy, začula som akýsi šelest. Obzrela som sa k lúke, ale videla som, že stromy sa nehýbu. Preto som zdvihla hlavu a pozrela som sa na jaskyňu. Videla som tam paniu v bielom odeve: mala oblečené snehobiele šaty, prepásaný modrý pás a na oboch nohách mala svetložltú ružu, takej istej farby, ako bol jej ruženec.

Keď som to uvidela, pretrela som si oči v domnení, že sa mýlim. Rukou som siahla do vrecka a našla som tam ruženec. Chcela som urobiť znamenie kríža, no nevládala som zdvihnúť ruku k čelu, celkom mi ovisla. Ale keď Pani urobila znamenie kríža, pokúsila som sa o to chvejúcou sa rukou aj ja a podarilo sa mi to. Začala som sa modliť ruženec; aj Pani posúvala zrnká na svojom ruženci, ale perami nepohla. Len čo som ruženec skončila, zjavenie zmizlo.

Opýtala som sa oboch dievčat, či niečo videli. Tvrdili, že nie, a pýtali sa ma, čo by som im o tom mohla povedať. Povedala som im, že som videla Paniu v bielom odeve, ale že neviem, kto to bol, naliehala som na ne, aby o tom mlčali. Ony ma potom prehovárali, aby som sa ta nevracala. Ja som však odmietla a v nedeľu som sa ta vrátila, lebo som cítila vnútorné volanie.

Tá Pani sa mi až na tretí raz prihovorila a pýtala sa, či by som ta chcela chodiť pätnásť dní. Odpovedala som, že chcem. Ona potom dodala, že mám vyzvať kňazov, aby tam dali postaviť kaplnku. Potom mi kázala napiť sa z prameňa. Keďže som nijaký prameň nevidela, išla som k rieke Gave. Ale ona naznačila, že nehovorí o rieke, a prstom ukázala na prameň. Keď som ta prišla, našla som iba trochu špinavej vody. Siahla som rukou, ale nemohla som nič nabrať. Preto som začala hrabať, až som konečne mohla nabrať trochu vody. Trikrát som ju vyliala a štvrtý raz som sa jej mohla napiť. Potom sa zjavenie rozplynulo a ja som odišla.

Pätnásť dní som ta chodila a Pani sa mi zjavovala každý deň okrem jedného pondelka a jedného piatku. Opätovne mi prikazovala, že mám povedať kňazom, aby tam dali postaviť kaplnku, že sa mám umyť v prameni a že sa mám modliť za obrátenie hriešnikov. Viac ráz som sa jej pýtala, kto je, ale ona sa iba milo usmiala. Až naposledy mi so zdvihnutými rukami a očami upretými na nebo povedala, že je Nepoškvrnené Počatie.

Počas tých pätnástich dní mi vyjavila aj tri tajomstvá, no zakázala mi prezradiť ich niekomu, čo som verne až doteraz zachovala.

RESPONZÓRIUM Lk 1, 46b. 49. 48b

Velebí moja duša Pána. * Lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno.

Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia. * Lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno.

Modlime sa.

Milosrdný Bože, buď nám ochranou v našej slabosti, a keď slávime spomienku na nepoškvrnenú Božiu Rodičku, daj, aby sme na jej príhovor dokázali povstať z našich neprávostí. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.