1 Kr 10, 1-10, Mk 7, 14-23

Na verejnosť sa dostala nahrávka jedného komentátora našej RTV, v ktorej bolo množstvo vulgárnosti a neúctivo spomenuté meno Božie.

Vedú sa o tom diskusie. Jedni obviňujú toho, kto to zverejnil, iní komentátora... To nejdeme riešiť. Skôr uvažujme čo robiť, aby sme aj v strese, aj pri nahromadení problémov dokázali byť ľudsky dôstojní, neboli vulgárni a nenadávali.

Dnes sme počuli: Čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka.

Ježiš hovorí o tom, že sa nemáme „poškvrňovať“. Spomína rôzne neresti vychádzajúce, z ľudského srdca, ako sú: zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť, rúhanie, pýcha, hlúposť. Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka. Spomína sa tam aj rúhanie, čo je našou témou. Dá sa tomu nejako vyhnúť? Ako si to natrénovať?

Starodávny učiteľ egyptských pustovníkov, Evagrius, píše: „Je treba postaviť bdelého strážcu k bráne srdca. Ten nikdy nezavrie oko, ale preveruje každú myšlienku, ktorá prichádza. Pýta sa jej: si z našich, alebo od našich nepriateľov?“ Bedlivý vrátnik teda dáva pozor, aby nikto nevstúpil do domu.

Z pohľadu načrtnutého problému vyplýva, že sa nedá v kritických chvíľach ovládať, ak máme neresť zakorenenú v srdci. Je potrebné nevpustiť si to do srdca. Prirovnať sa to dá človeku pod vplyvom alkoholu. Hovorí sa: „Čo človek za triezva myslí, to v alkoholovom opojení hovorí a koná“. Alkohol totiž uvoľňuje, čo sa odborne volá „psychické hemungy (brzdy)“.

Preto je dobré dbať o to, aby sa v nás nezakorenil hnev, z ktorého potom vyrastajú rôzne neresti. A dobre je si srdce dennodenne aj prevetrať, očistiť. Voláme to spytovanie svedomia a následne pokánie.

Turzovka, 9.2.2022