Narodil sa v roku 1486 a pochádzal z významnej benátskej rodiny.
Najprv bol vojakom. V roku 1528 sa obrátil a venoval svoj život chorým, sirotám, väzňom a opustenej mládeži. Sám bol laikom, no založil rád kňazov a patril k veľkým obnoviteľom náboženského života v severnom taliansku pred Tridentským koncilom. Zomrel 8. februára 1537 v Somasca v službe pri postihnutých morom.
Exercície v žalári.
Brat Hieronym – šľachtic, Benátčan. Otec, člen štátnej rady, chcel ho dať na štúdia a vedeckú dráhu. Syn na to – ako tisíce chlapcov dnes: Ja si rozhodujem. Chcem byť vojakom! To je život – dobrodružstvá, vojny!
Takto rozmýšľal šľachtický syn Hieronym. Išlo mu o kariéru, chcel byť vodcom, mať vyznamenania, znamenať niečo medzi priateľmi. A dal sa na vojenskú dráhu. Ako vojak chcel skúsiť všetko: neviazaný život, rozkoše vojaka po každej stránke. Bitka a voľné mravy boli jeho chlebom. Takto ho stretla milosť Božia. Sebavedomý Hieronym padol do rúk nepriateľov. Spútaný v okovách bol hodený do podzemného žalára.
Tu v samote, opustený, hladný, vydaný napospas potkanom a hmyzu, začal uvažovať.
Začal svoje prvé životné exercície. Začal sa vrúcne modliť... začal nahliadať, kde ho priviedlo baženie po sláve, rozkošnícky život. V dôvere sa obrátil k Matke Božej o pomoc. Nebeská Matka už vie, ako ísť na kajúcnikov. Hlboké exercičné meditácie ukončí tajomným vyslobodením.
Hieronym je na slobode! Svoje okovy položil v meste Treviso na oltár Panny Márie.
Potom začal spĺňať svoje exercičné predsavzatia. Najprv sa vzdal všetkých šľachtických hodností. Jednoducho oblečený sa utiahol do samoty, kde v tvrdom pokání, pôste a modlitbách dopĺňal si štúdium. Potom vykročil k blížnym. Strašný mor kosil Benátky.
Hieronym bol pri každom lôžku. Ošetroval, odvážal mŕtvoly. Svoj šľachtický majetok začal deliť na drobné. Ujal sa sirôt, ktorí ako hladní vlci plakali na uliciach. Zriaďoval sirotince, dobročinné ústavy. Nezľakol sa ani polepšovní, bláznincov. Staral sa i o mravne narušené dievčatá. Ošetrovanie mu bolo spojkou pre apoštolát Božieho slova. Keď vyčerpal vlastné prostriedky, nehanbil sa žobráckej kapsy. Prosil, žobral pre hladných a chorých a sám sa kŕmil posmechom a ponižovaním..., ktoré sa mu dostávalo. Na pokračovanie skutkov milosrdenstva zriadil prísny rád somáskov. Napísal pravidlá podľa reguly svätého Augustína. Keď nakazený morom umieral, tešil bratov: „Neplačte, tam z hora budem užitočnejší.“
Útočište hriešnikov, Panna Mária!
Jedny jediné exercície v žalári dokázali premeniť brata Hieronyma z hriešnika na svätca! Kto sa k tebe utieka, neoľutuje! Pre každého máš svoj tajomný spôsob pomoci. Ako sa musíme hanbiť, ktorí sme už toľkokrát konali exercície, počuli toľko kázni...
Veľkosť brat Hieronyma je v tom, že vedel zachytiť „čas milosti“. V utrpení nereptal, ale sa modlil. Čo poznal ako dobré, to nasledoval!
Blahoslavená chvíľa, v ktorej sa nás dotýka Boh!
KONÁM
Budem dbať nato, aby som bol pri počúvaní Božieho slov pri svätej omši pozorný a uzobraný.
Miriam Liptovská, Celý rok so svätými
Pozrite tiež:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1171-sv-hieronym-emiliani