1 Kr 8, 1-7. 9-13, Mk 6, 53-56

Mnohé celebrity majú svojich bodyguardov.

Kvôli tomu, aby ochraňovali ich, či veľký majetok, ale častejšie preto, aby neboli stále otravovaní od svojich dotieravých obdivovateľov.

Na základe tejto skúsenosti, by niekto mohol povedať, že Pán Ježiš si vyvolil apoštolov práve z tohto dôvodu. Niekedy plnili aj túto úlohu. Napríklad, keď matky doniesli detí k Ježišovi a apoštoli im to zakazovali (Mt 19:13, Mk 10:14, Lk 18:15). Ježiš sa na nich „namrzel“ a zakázal im to. Vieme, že apoštoli mali iné poslanie.

Keď však čítame dnešné evanjelium, uvedomujeme si, že Pánu Ježišovi by sa takí bodyguardi aj zišli. Lebo, len čo vystúpili z lode, ľudia ho spoznali; rozbehli sa po celom okolí a na nosidlách začali znášať svojich chorých ta, kde bol, ako počuli. A bolo to tak neustále. Všade, do ktorejkoľvek prišiel dediny, mesta či osady, kládli na ulice chorých a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu. Vieme, že Pán Ježiš nemal postoj dnešných celebrít. Aj keď mal iné poslanie: Učiť a splniť „hodinu, pre ktorú prišiel“ (Jn 12,27) – obetovať sa za nás, trpezlivo to znášal.

Z tejto Ježišovej trpezlivosti k chorým vidieť, že Ježiš bol súcitného srdca a obetoval sa pre nich. Aj to bola „hodina jeho obety“.

Turzovka, 7.2.2022