1 Sam 8, 4-7. 10-22a, Mk 2, 1-12

Tak veľmi chceme  byť slobodní!

Vidíme to teraz v čase pandémie. Urputne bojujeme proti opatrenia. Skoro podľa hesla: Radšej umriem, len aby mi nikto nič nezakazoval, nerozkazoval mi čo mám robiť. Chceme byť slobodní, žiť si podľa svojho. Ale je to sloboda?

Bojovníci za slobodu pritom chcú iným rozkazovať. Huckajú iných aby sa vzbúrili. Chcú aby ich ostatní nasledovali. Tých čo dodržiavajú predpisy volajú hlúpymi ovcami. Možno sa boja byť v tom sami.

O čom to svedčí? Asi nie sú slobodní. Potom čoho sú otrokmi? Svojich túžob, svojvôle, sebectva?

Ľudia sa ľahko zriekajú slobody a nechávajú sa zotročiť. Prečo si dávajú chomút? Prečo idú z dažďa pod odkvap, ako to vyjadruje ľudová múdrosť? Je to iba dnešný trend? Zdá sa, že nie! Čo sme počuli v dnešnom prvom čítaní z knihy Samuelovej?

Za velikánom Starého zákona Samuelom prišli Izraeliti a žiadali ho: „Daj nám kráľa, aby vládol nad nami.“ Samuel ich odhovára. Vypočítava im čo všetko budú musieť robiť pre kráľa. Pripomína, že ich kráľom je Boh. Bolo to však iba hádzanie hrachu na stenu. Vyhlasovali: „Nie, nech je nad nami kráľ a budeme aj my ako všetky iné národy, náš kráľ bude vládnuť nad nami, pôjde pred nami do boja a bude viesť naše vojny.“ Odmietli Boha a stali sa otrokmi.

Tak je to aj dnes. Ak si nevybudujeme slobodu s Bohom, sami sa stávame otrokmi iných ľudí a závislosti. Ak si nevytvoríme pokoj v srdci, žijeme v chaose a chaos šírime. Stále musíme byť proti niečomu.

Kto chce byť slobodný, nech si prečíta dnešné evanjelium a pouvažuje o ňom.

Turzovka, 14.1.2022