1 Jn 2, 18-21, Jn 1, 1-18

Evanjelista Ján vo svojom slávnom prológu dáva návod na čítanie celého jeho evanjelia.

Aj keď sa tento veľkolepý a bohatý vstup do Jánovho evanjelia číta od prvého verša, pre jeho lepšie pochopenie je vhodné vstúpiť do jeho stredu. Tam evanjelista Ján vyznáva v prvej osobe množného čísla: „A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy“(1,14). Toto jeho svedectvo je olemované v prológu svedectvom jeho prvého učiteľa Jána Krstiteľa (1,6-8.15), ktorý mu ukázal Ježiša – Božieho Baránka. Evanjelista Ján s úžasom píše o prebývaní „Slova, ktoré sa stalo telom“. Používa pritom sloveso „prebývať“ v zmysle „urobiť si stánok“ (eskénósen), ktoré sa vzťahuje v Písme na prenosný Boží stánok na púšti a potom na Boží chrám v Jeruzaleme, kde sa zjavovala Božia sláva. Pozoruhodné je to, že Ježiš v Jánovom evanjeliu hovorí o nahradení chrámu svojím telom: „Ježiš im odpovedal: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“ Židia povedali: „Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni?“ Ale on hovoril o chráme svojho tela. Keď potom vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že toto hovoril, a uverili Písmu i slovu, ktoré povedal Ježiš.“ (Jn 2,19-22)

Ján vyznáva, že túto slávu v Ježišovi ako chráme uvidel. Táto sláva je Životom, ktorý je svetlom ľudí. Ňou má byť osvietený každý človek, je pre ňu stvorený. Táto sláva je mocou Božieho kráľovstva, je mocou, ktorá kriesi Ježiša z mŕtvych, je to živá voda, ktorá prúdi z vnútra toho, kto uverí v Ježiša (7,37-38). Evanjelista Ján dodáva k tomu vysvetlenie, že to Ježiš povedal o Duchu (7,39).

Vo vyznaní Jána evanjelistu máme tak celú Najsvätejšiu Trojicu. Vďaka Slovu , ktoré sa stalo telom a prebývalo medzi nami (urobilo si chrám medzi nami) videl Ján Božiu slávu (Ducha Svätého) a v sláve vteleného Slova uvidel aj Otca, ktorého nikto nikdy nevidel. Vo svetle tej istej slávy Vteleného slova, napísal aj prológ a celé evanjelium, aby sme aj my videli a uverili. Nejestvuje teda vhodnejšie čítanie vo vianočnom období, než je Jánov prológ. Je pozvaním dotknúť sa, uvidieť, zažiť vtelené Božie Slovo a vstúpiť do Božej rodiny.

Svoj prológ Ján opakuje aj v úvode svojho prvého listu a je pozoruhodné, že Cirkev nám to v liturgii pripomína hneď na tretí deň po sviatku Narodenia Pána, keď slávime sviatok apoštola Jána a potom aj v druhú nedeľu po sviatku Narodenia Pána. „Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: Slovo života. Lebo zjavil sa život a my sme videli, dosvedčujeme a zvestujeme vám večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám. (1Jn 1,1-2)

Otvorme sa teda vierou nanovo tejto sile vteleného Božieho Slova, ktorú dosvedčuje Ján a s ním celé generácie „tých, ktorí ho prijali a ktorým dal moc stať sa Božími deťmi.“

Štefan Novotný