Narodila sa v Eislebene v Durínsku roku 1256.

Ešte ako dievčatko ju prijali do cisterciátskeho kláštora v Helfte. Usilovne sa dala do štúdia a vynikala v literatúre a filozofii. Po úplnom odovzdaní sa Bohu obdivuhodne napredovala na ceste dokonalosti, najmä pomocou modlitby a rozjímania. Zomrela 17. novembra 1301.

Z knihy Posol božskej lásky od svätej panny Gertrúdy

Tvoj zámer so mnou sú myšlienky pokoja

Nech ťa velebí moja duša, Pane, Bože, môj stvoriteľ, nech ťa velebí moja duša a moje najhlbšie vnútro nech ťa oslavuje za tvoje zľutovania, ktorými ma tak nezaslúžene zahrnula tvoja nesmierna láska. Vzdávam vďaky, ako len vládzem, tvojmu nekonečnému milosrdenstvu. A keď sa ním chválim, oslavujem tvoju zhovievavú trpezlivosť, ktorou si prehliadal všetky roky môjho útleho a neskoršieho detstva, dorastania a mladosti až skoro do konca dvadsiateho piateho roku. Prežila som ich v takej zaslepenej pomätenosti, že som myšlienkami, slovami, skutkami bez výčitiek svedomia, ako sa mi teraz vidí, robila všetko, čo sa mi zachcelo, všade, kde som mohla. Keby si ma nebol ty chránil, či už cez vrodený odpor proti zlu a záľubu v dobre, alebo cez vonkajšie upozornenia blížnych, bola by som žila ako pohanka medzi pohanmi a nikdy by som si nebola uvedomila, že ty, môj Boh, odmeňuješ dobro a trestáš zlo. Pritom si ma od detstva, totiž od piateho roku, vyvolil medzi svojich najoddanejších priateľov a trpíš ma pri stole svätej rehole.

Preto ti, milovaný Otče, obetujem na zadosťučinenie všetky utrpenia tvojho najmilšieho Syna od tej hodiny, keď zaplakal uložený v jasliach na sene, cez tie, ktoré znášal v dôsledku svojich detských potrieb, chlapčenských nedostatkov, protivenstiev dospievajúcich a mladíckych vášní, až po tú hodinu, keď na kríži naklonil hlavu, mocne vykríkol a vydýchol dušu. A tiež ti na vynáhradu za všetky svoje nedbalosti obetujem, milovaný Otče, celý presvätý život tvojho Jednorodeného, ktorý bol vrcholne dokonalý vo všetkých myšlienkach, slovách a skutkoch od tej hodiny, keď zoslaný z vysokého trónu vstúpil na našu zem, až po tú hodinu, keď tvojej otcovskej tvári predstavil slávu víťazného tela.

Na znak vďaky sa ponáram do najhlbšej priepasti svojej úbohosti a popri tvojom preslávnom milosrdenstve chválim a ctím si tú najdojemnejšiu dobrotu, pre ktorú tvoj zámer so mnou, Otče milosrdenstva, sú myšlienky pokoja, a nie súženia (porov. Jer 29,11), hoci som žila tak pomýlene, totiž akoby si ma vyvýšil takým množstvom a veľkosťou svojich dobrodení. A k nim si mi pridal neoceniteľnú priateľskú dôvernosť tým, že si mi daroval tú po každej stránke najvznešenejšiu schránku božstva, svoje božské Srdce, ako vrchol všetkých mojich radostí.

Okrem toho si si získal moju dušu takými spoľahlivými prísľubmi, ako mi chceš preukázať dobro pri smrti i po smrti, že aj keby som nemala od teba nijaký iný dar, už pre toto jediné by ustavične so živou nádejou vzdychalo za tebou moje srdce.

     RESPONZÓRIUM Porov. Jer 31, 3b; porov. Oz 2, 16b. 21

Láskou odvekou miluje Pán Gertrúdu, preto si ju pritiahol od detstva, zaviedol ju na púšť * A prihováral sa jej srdcu.

Urobil ju svojou nevestou navždy vo vernosti a v milosrdenstve. * A prihováral sa jej srdcu.

Modlime sa.

Dobrotivý Bože, v panenskom srdci svätej Gertrúdy pripravil si pre seba milý príbytok; na jej orodovanie rozptýľ temnoty nášho srdca a osvieť nás svojím svetlom, aby sme s radosťou cítili, že v nás prebývaš a pôsobíš. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.