Ex 23, 20-23a, Mt 18, 1-5. 10

Deti sa radi hrajú na schovávačku.

Je to vraj preto, lebo skúšajú čo znamenajú pre rodinu (okolie). Môže to byť pravda. Ak ich prestaneme hľadať, ukážu sa s plačom samé. Možno sa domnievajú, že o nich nik nestojí. Keď odrastú je to naopak, nechcú byť hľadané a vytrácajú sa. Chcú sa „postaviť na vlastné nohy“.

Ako vnímame, my dospelí, vetu: Pošlem pred tebou anjela, aby ťa chránil na ceste a priviedol ťa na miesto, ktoré som pripravil? Zaznela nám z príležitosti sviatku Anjelov strážcov. Chceme byť strážení, chceme nejakého vodcu?

Mali by sme si uvedomiť, že Boh nás nechce strážiť v tom zmysle ako sú strážené malé deti, hoci aj to by sa nám zišlo! Ide tu skôr o to, aby nás anjel strážny priviedol ťa na miesto, ktoré nám Boh pripravil. A nejde iba o ďalekú budúcnosť. Boh chce naše šťastie stále – aj tu. Večnosť predsa začína, či pokračuje aj dnes. A napriek hrdosti a pýche, musíme uznať, že sprievodcu k tomu potrebujeme. Presne tak ako starozákonný ľud, ktorému táto veta bola povedaná na ceste z otroctva do zasnúbenej zeme.  

A iste je, že veta v evanjeliách povedaná Ježišom o deťoch: ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach, naznačuje radostné posolstvo. Aj my, deti Božie, máme anjela, ktorý je pred Bohom - Otcom a k nemu nás vedie.

Turzovka, 2.10.2021