Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Vincent sa narodil 24. apríla 1581 v obci Pouy pri meste Dax v juhozápadnom Francúzsku z mnohodetnej roľníckej ro­diny.

Po teologických štúdiách v Toulouse stáva sa roku 1600 kňazom. Roku 1605 pri ceste na mori dostáva sa do rúk pirá­tov, ktorí ho predali v Tunise ako otroka. Po dvoch rokoch sa vrátil do vlasti a horúco sa venoval službe chudobných. Kázal pre nich misie a založil rehole lazaristov a Dcér kres­ťanskej lásky. Veľmi účinne pracoval aj na obnove Cirkvi. Zomrel 27. septembra 1660 v Paríži. Je patrónom všetkých charitatívnych diel.

MILOSRDNÁ LÁSKA ZÍSKAVA SVET

Keď chcel svätopisec podať v skratke charakteristiku života nášho Pána, povedal jednoducho: «Chodil všade dobre činiac!»

Ktosi charakterizoval život svätého Vincenta de Paul slovami: « Ešte aj jeho popol dýchal láskou!»

Aby sme si to overili, počúvajme príbeh o človekovi, ktorý miloval všetko živé ako Pán Ježiš. Potom zastavme sa na chvíľu. Nazerajme...

Vincent sa narodil v chudobnej dedinke v juhozápadnom Francúzsku v Pouy pri meste Dax. Chudobná bola dedinka, chudobní rodičia; šesť detí pýtalo jesť a obliecť sa. Vincent pásol stádo. V živote sám to často v hlbokej pokore zdô­razňoval: «Bol som pastierom sviň. Bol som, som a osta­nem chudobným!»

Mimoriadna úcta k Panne Márii, ktorej popri pasení denne zdobil oltár, spieval piesne, viedla ho k svätostánku. Rád sa modlieval. Otec vybadal nadanie synovo i túžbu jeho srdca: Rád by bol kňazom! Ale za čo? Ako? To bolo starosťou Najsvätejšej Panny!

Vincent vyštudoval. Počas štúdií sám učil slabších. Tak si v mnohom vypomáhal sám. Zachvel sa, keď stál prvý raz pri Božom oltári. On — Kristov kňaz! On — niekdajší pas­tier sviň! To ho držalo nad hladinou. Náš Pán mu určil líniu kňazskej spirituality. Stalo sa to hneď na začiatku jeho kňažstva.

Ako dedičstvo mu jeden známy poručil 700 zlatých. Vincent sa dostal k Božiemu oltáru veľmi chudobný, a taký mal ostať. Keď sa vracal s dedičstvom loďou, prepadli ich mohamedánski piráti. Vincent bol ranený a zajatý ako otrok. Dostal sa do Tunisu. Božím riadením ocitol sa u odpadlíka, zapredanca viery a duchovného stavu. Vincent hol pre svedomie svojho otrokára žeravým uhlím. Ten ho trýznil a robil mu rôzne ťažkosti.

Vincent sa tešil nábožným spevom. Zvlášť rád spieval Žalm 136: Pri riekach babylonských sme sedávali a plakali... Otrokárova žena to rada počúvala. Dala sa poučiť a získala s pomocou otroka Vincenta aj manžela späť na vieru. Spolu ušli do Európy. Vincent touto príhodou sa presvedčil, že Pán ho chce mať chudobného. Ako taký, rozhodol sa «hlá­sať Evanjelium chudobným!»

Prozreteľnosť si s ním práve preto kontrastne zahrá­vala. Aby mohol byť pri chudobných, dostával sa na krá­ľovské dvory.

Bývalá kráľovná Margita ho urobila svojím almužníkom.

Keď odbočuje do pastorácie, tak len preto, že to Prozre­teľnosť použije ako odrazový mostík, aby sa Vincent znovu dostal k tým, ktorí majú a ktorí by mohli dať. Vo farnos­ti, kde 40 rokov nemali kňaza, postaví z ničoho kostol. Roznieti náboženský život tak, že misionár si v údive ho­vorí: «Prišiel som priložiť sviečku k slnku!»

Stáva sa vychovávateľom synov grófa Gondiho. Opäť je to odrazový mostík k tomu, aby sa dostal viacej k milo­srdenstvu a na galeje, ktorých gróf bol veliteľom. Gróf mu ukázal galeje a strašný život na nich. Vincent je muž činu. Podzemné žaláre mení v hygienické útulne, galeje na mi­sijné územie nad vodami. Jeho láska siahala až tak ďaleko, že sa vymieňa s jedným galejníkom. Nik nevie, kde sa podel pán Vincent! Svoje šaty vymenil s odsúdencom, ktorému nevedel už inakšie pomôcť iba «životom za život!» Kde len môže, vzďaľuje sa od kráľovského i grófskeho dvora. Dáva ľudové misie, vzdeláva ľud v náboženských vedomostiach, je učiteľom duchovných prevratov pomocou generálnych spovedí. Grófka je unesená a na ten účel založí fond 16 000 libier! Vincent sa stáva aj almužníkom kráľa Ľudovíta XIII.

Čím viac sa Vincent rozhliada, tým väčšia duševná i fyzická bieda zíva na neho. Tridsaťročná vojna urobila aj z ľudí beštie.

Vedený milosťou spoznal, že sám na toľkú biedu nesta­čí. Sami kňazi mali slabé vzdelanie a ešte slabšiu duchovnosť. Robí pre nich konferencie, združuje, vzájomne diskutujú, zakladá semináre.

Pre tých, ktorí sa k nemu pridajú, ktorí viac porozumeli biede svojich blížnych, pre tých píše pravidlá. Ubytujú sa v predmestí Paríža v opátstve svätého Lazára. Podľa toho ich pomenujú lazaristi.

Nesmierne lány pre milosrdnú lásku dovidel však pre ženské ruky a ženské srdce. Odhodené deti, chorí, opustení, žobráci... všetci volali po láske, ktorá by ich pohladila a nakŕmila a ošetrila. Vincent združuje parížske panie a potom i dedinské dievčatá a hovorí tak presvedčivo, že tie priam letia konať milosrdenstvo. Pioniersky rez urobí v Cirkvi. Nezaloží rehoľnú spoločnosť, lebo tá by musela mať klauzúru. Zakladá jednoducho náboženskú spoločnosť, ktorá dostá­va názov: «Milosrdné sestry a Dcéry kresťanskej lásky!»

Milosrdné sestry alebo Dcéry kresťanskej lásky podľa ducha svätého Vincenta, to sú tie, ktoré «v chudobných vidia Ježiša Krista» ako to zdôrazňuje pápež Pavol VI. Nebojí sa povedať ani moderným kresťanom:

«Ten istý Kristus, čo je v Eucharistii, v Písme, v Litur­gii hodín, ten istý Ježiš Kristus je prítomný v chudobných!»

Regula svätého Vincenta pre Dcéry kresťanskej lásky bola preto takáto:

  • - Domy chorých budú ich kláštorom.
  • - Farský kostol kaplnkou.
  • - Chudobná najatá izba ich bytom.
  • - Ulice mesta kláštornými chodbami.
  • - Poslušnosť závorou.
  • - Bázeň Božia mrežami.
  • - Skromnosť závojom.

Vlastným rukami svätého Vincenta prešla neuveriteľná suma peňazí. Životopisec poznamenal: «Viac ako štátnou bankou!»

Teraz sa opýtajme, ako to všetko stačil a dokázal? Od­povie sám:

«Robme dobre, dokiaľ máme čas! Iba milosrdná láska získava svet!»

Bol to človek činu a lásky, ale i muž neuveriteľnej po­kory. Každú živelnú pohromu, každé nešťastie druhých pri­pisoval svojej hriešnosti, pre ktorú tresce Boh svet! Nebál sa úprimne zvolať, keď počul o smrti niekoho: «Verných služobníkov si Pán volá a ja, čo iba prekážam, ja zaujímam ešte miesto na zemi! Som iba kúkoľ na vyhodenie!»

Ostaňme ticho. Meditujme! Načo som na zemi ja? Čo som ja urobil-urobila pre bratov-sestry chudobných? Pre duševne chudobných?

Pane, zmiluj sa!

KVET

S Najsvätejšou Pannou skutky milosrdenstva. Ktoré? Kde? Komu?

Miriam Liptovská, Celý rok so svätými

Viac o dnešnom svätcovi sa môžete dočítať i na:

https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1054-sv-vincent-de-paul

https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1874-svaety-vincent-de-paul-18

https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2307-sv-vincent-de-paul-b