Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Sk 20, 28-38, Jn 17, 11b-19

 Včera náš pán kaplán Peter pri príhovore viedol aktuálny dialóg. Začal katechizmovými otázkami: Koľko je Bohov, koľko osôb?

Zborovo ste odpovedali: Jeden a tri. Keď sa nad tým zamyslite, vôbec to nie je jednoduché, hoci to berieme za samozrejmosť. V Trojici je taká jednota, že 3=1. A to vôbec nie je jednoduché!

Nečudo, že Pán Ježiš vo svojej Veľkňazskej modlitbe viackrát prosí za jednotu.

Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne, aby boli jedno ako my.

Ak som si včera pri vysvetľovaní Božieho slova pomohol analógiou z prírody, tak sa o to snažím i dnes. Tentoraz to bude z „ľudskej prirodzenosti“, k čomu ma inšpiroval môj bývalý pán kaplán Pavol Pečko, ktorý v jednej svojej práci napísal:

Muža a ženu Boh stvoril spolu a chce, aby boli jeden pre druhého. Píše sa o tom na viacerých stránkach Svätého písma: „Nie je dobre byť človeku samotnému. Urobím mu pomoc, ktorá mu bude podobná“ (Gn 2, 18). Muž objavuje ženu ako druhé „ja“ s rovnakou ľudskou prirodzenosťou. Muž a žena sú stvorení jeden pre druhého: nie že by ich Boh stvoril „napoly“ a „neúplných“; stvoril ich pre spoločenstvo osôb, v ktorom každý môže byť pomocou pre druhého, lebo sú rovnakí ako osoby a zároveň sa dopĺňajú ako muž a žena. V manželstve ich Boh spája tak, že tvoria jedno telo a môžu odovzdávať ľudský život.

            Manželská láska má v sebe úplnosť, v ktorej majú miesto všetky zložky ľudskej osoby: požiadavky tela a pudu, sily zmyslov a citov, túžby ducha a vôle. Táto láska smeruje k hlbokej osobnej jednote, ktorá ponad spojenie v jednom tele vedie k tomu, aby vytvorila jedno srdce a jednu dušu; vyžaduje nerozlučiteľnosť a vernosť v definitívnom vzájomnom sebadarovaní a otvára sa pre plodnosť. Ide tu o normálne charakteristické vlastnosti každej prirodzenej manželskej lásky, ale s novým významom, ktorý ich nielen očisťuje, ale aj povznáša natoľko, že sa stávajú vyjadrením čisto kresťanských hodnôt.

Takže manželská láska má pôvod v Trojici, je symbolom jednoty Trojice a zároveň jednota Trojice je inšpiráciou pre ich, i našu jednotu.

Manželia sú pozvaní k jednote, ale nie len oni, ako aj každý kresťan a samozrejme aj každý kňaz. Všimli ste si z toho pohľadu prvé čítanie? Svätý Pavol sa lúči s Efezskou cirkvou – teda spoločenstvo prvých kresťanov v Efeze. 

Upozorňuje ich: ...po mojom odchode vniknú medzi vás draví vlci a nebudú šetriť stádo. Ba aj z vás samých povstanú muži, čo budú prevrátene hovoriť, aby strhli učeníkov za sebou. Teda narušia jednotu.

Iste ste zachytili akí boli s Pavlom zjednotení. Autor Skutkov apoštolov, sv. Lukáš to opísal takto: Keď to povedal, kľakol si a modlil sa s nimi všetkými. Všetci sa dali do veľkého plaču, vešali sa Pavlovi okolo krku a bozkávali ho. Najviac ich bolelo jeho slovo, že už neuvidia jeho tvár.

Pán sa za nás modlil, aby sme boli jednotní. Našou úlohou je túto jednotu budovať a spoločne prežívať.

Turzovka, 20.5.2015