Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

1 Tim 6, 13-16, Lk 8, 4-15

V dnešnom evanjeliu sme počuli niečo, čo môže každý pozorovať v záhrade alebo v okolitej prírode.

Podobenstvo hovorí o rozsievačovi, ktorý sial semeno. Rozsievačom je Boh sám ale zároveň aj každý hlásateľ Božieho slova. Semenom je Božie Slovo. Apoštol potvrdzuje, že Božie Slovo je živé a účinné, veď Božie Slovo je vlastne II. Božská Osoba, ktorá je Životom samým. Týmto Slovom bol stvorený celý svet a všetko povstalo skrze neho a môžeme povedať, že aj všetko dobré, čo sa ešte na svete objaví, povstane skrze Neho. Sv. Pavol v liste Rimanom hovorí: „Veď stvorenie túžobne očakáva, že sa zjavia Boží synovia" (Rim 8,19). Celá príroda doslova túžobne očakáva zjavenie sa Božích Synov a to sa má udiať skrze nás, ktorí prijímame a žijeme Božie Slovo. Možno si kladieme otázku: „Ak je toto všetko Pravda, prečo nachádzame tak málo účinkov v sebe i okolo seba?"

V dnešnom podobenstve o rozsievačovi nám Pán Ježiš dáva odpoveď na túto otázku, ktorú sme vyslovili. My ľudia sme v tomto podobenstve znázornení zemou, pôdou, ktorá je rôzne pripravená. Táto predpríprava je v našej moci, v našej ochote počúvať a vierou prijať. Modlitbou prejaviť túžbu po vzraste, obrazne to môžeme vyjadriť zalievaním. A potom pracovať na čistení pôdy od buriny. Duchovne tomuto čisteniu pôdy zodpovedá úsilie o slobodu od veci, čiže evanjeliovú chudobu, stavovskú čistotu a poslušnosť.

Vzhľadom na vzťah ľudí ku slovu Božiemu nás rozdeľuje Ježiš do štyroch kategórii: Prvú skupinu tvoria ľudia neveriaci: „Na kraji cesty, to sú tí, čo počúvajú, ale potom prichádza diabol a vyberá im slovo zo srdca, aby neuverili a neboli spasení“. Diabol naozaj striehne na Božie Slovo, ako tie vtáky na semeno padnuté na kraj cesty. Podarí sa mu toto dobré semeno ukoristiť ak ostane kdesi na pokraji nášho života a nevpustime ho do svojho srdca. Keď človek ihneď neuverí a s istotou viery neprijme Božie Slovo, diabol mu ho zo srdca ukradne.

Matúš nám zaznamenal trochu odlišný výklad: „keď niekto počúva slovo o Kráľovstve a nechápe ho, prichádza zlý a uchváti, čo bolo zasiate do jeho srdca. Toto je človek, u ktorého bolo zrno zasiate na kraj cesty." (Mt 13,19) Sv. Pavol v Prvom liste Korinťanom hovorí: „živočíšny človek neprijíma veci Božieho Ducha; sú mu bláznovstvom a nemôže ich pochopiť, lebo ich treba duchovne posudzovať“.(1 Kor 2,14) Je logické, že to, čo človek nepochopil, obyčajne ani nedokáže prijať a zapamätať si.

Pri počúvaní Božieho Slova potrebujeme zvláštnu Božiu pomoc, Svetlo Ducha Svätého. Niečo také, ako o tom čítame pri stretnutí Ježiša s Emauzskými učeníkmi: „vykladal im zmysel Písiem", „otváral im Písmo". Bez osobného prijatia Ježiša, bez priateľstva s Bohom, teda bez Božej milosti, bez viery nie sme schopní preniknúť do hĺbky Božieho Slova. Nie sme veľmi často dokonca schopní ani si zapamätať počuté Božie Slovo, hoci ináč máme dobrú pamäť. Ak chceme mať ozajstný úžitok zo štúdia Písma Svätého, mali by sme ho podobne ako Božie Telo, prijímať v stave Posväcujúcej milosti. Ináč nás to Slovo bude bolieť.

Druhú skupinu by sme mohli označiť, ako ľudia nestáli. Sú to ľudia „Na skale“, nie v zmysle stálosti ale tvrdosti a nezakorenenosti. „To sú tí, čo počúvajú a s radosťou prijímajú slovo, ale nemajú koreňa, veria len na čas a v čase skúšky odpadajú.“ Matúš ich charakterizuje slovami: „sú nestáli“. Mohli by sme povedať, že im chýba hĺbka. Keď príde súženie a prenasledovanie pre Slovo, ihneď odpadnú. Sú to ľudia bez hĺbky duchovného života, ľudia povrchní, často nadšení ale len kdesi na povrchu. Koreňom duchovného života je spojenie s Bohom, teda modlitba. Teda ľudia nestáli práve kvôli tomu, že sa nemodlia, lebo sa neživia z Boha. Ak sami v sebe objavujeme túto „nezakorenenosť", je nám daný účinný liek: modlitba. Jedno ruské príslovie hovorí: „Kto sa nemodlí, ten sa nespasí!" Stále sa snažme o spojenie s Bohom vo svojich myšlienkach, slovách i skutkoch a potom prinesieme úrodu.

Tretia skupina tvoria ľudia obťažení starosťami o tento svet. U nich je Slovo zasiate do tŕnia. Síce „počúvajú, ale starosti, bohatstvo a rozkoše života ho postupne udusia a oni neprinesú úrodu“. Keď v dobe totality bol problémom boj s tými, ktorí prenasledovali, dnes je to skôr pokušenie konzumu. Svet, v ktorom žijeme, je miestom boja. Božie Slovo hovorí: „Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nie je v ňom Otcova láska. Veď nič z toho, čo je vo svete, ani žiadostivosť tela ani žiadostivosť očí ani honosenie sa bohatstvom nie je z Otca, ale zo sveta. A svet sa pominie, aj jeho žiadostivosť. Kto však plní Božiu vôľu, ostáva naveky.“ (1 Jn 2,15-17) Všetko, čo nás zdržuje na ceste k Bohu, sa stáva zlom. V tomto zmysle aj „dobré veci" sa môžu stať problémom, pretože sme vyzvaní opúšťať dobré veci kvôli Lepšiemu.

Ježiš nazýva tŕním to, čo je často najväčšou starosťou nás ľudí: „materiálny blahobyt". Mnoho ľudí si okolo seba až namáhavo buduje tento záhon tŕnia. Odmena za našu starosť, udusené Slovo. Aj proti tejto chorobe existuje liek a to dobrovoľná chudoba v zmysle evanjelia. Nie bieda ale sloboda od vecí. Už cirkevní otcovia s obľubou hovorili: „Ubi krux, ibi victoria!" „Kde je kríž, tam je víťazstvo!" Teda dobrovoľne prijaté seba obmedzenie v záujme seba zachovania. Dobrovoľne prijatý kríž nám poslúži podobne ako opora pri fazuli. Tam, kde ju človek zabodne vyrastie ponad trnie.

Poslednú skupinu ľudí tvoria tí, „ktorí počúvajú slovo, zachovávajú ho v dobrom a šľachetnom srdci a vytrvalosťou prinášajú úrodu.“ Úplne prvé prikázanie zo všetkých je hebrejské slovo „Šema!", ktoré tvorí začiatok hlavného prikázania lásky k Bohu: „Počúvaj...“. Počúvať, zachovať a vytrvať. Je tu dôraz na vytrvalosť. Poznám mnohých, ktorí nevytrvali v Božej škole. Ovocie Ducha sa objavuje pomaly. Dozrievanie ducha trvá celý život. Preto buďme vytrvalí.

Sv. František nám všetkým adresuje tieto slová: „Skrze Božie Slovo hlboko do nás preniká vznešenosť nášho Stvoriteľa. Preto napomínam všetkých svojich bratov a posilňujem ich v Kristovi, aby, ak nájdu kdekoľvek napísané Božie slová, zachádzali s nimi čo najúctivejšie, a pokiaľ to záleží na nich, zbierali ich a ukladali, ak ich nájdu na nedôstojných miestach alebo niekde pohodené, a tak v nich ctili Pána, ktorý ich vyslovil. Mnoho vecí sa totiž posväcuje Božím slovom a mocou slov Kristových sa uskutočňuje aj premenenie na oltári.“

http://www.frantiskani.sk/kazatel/behomroku/vd/24/246.htm