Sk 28, 16-20. 30-3, Jn 21, 20-25
V človeku je akoby zakódovaná súťaživosť. Vidíme to už u malých deti. Tá často prerastá v egoizmus.
Evidentne to bolo i u apoštolov. Konkrétne jeden z aktérov dnešného evanjelia Ján so svojim bratom Jakubom, podnecovaní matkou, chceli byť po pravici a ľavici Pána Ježiša. Ten ich (a vlastne všetkých apoštolov) musel pokarhať a vychovávať.
Snáď ani Petrovi neublížim ak poviem, že chcel byť vždy prvý. Tak sa v evanjeliu javí. Reaguje v mnohých prípadoch vždy prvý a chce dirigovať i svojho Majstra. Hovorí mu: To sa ti nesmie stať! A nik z nás by nechcel počuť od Pána Ježiša takéto slova výčitky: On sa obrátil a povedal Petrovi: "Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!" (Mt 16:23)
Nezbadali ste zmenu? Potom ako Pán splní Petrovi prísľub a urobí ho skalou na ktorej postaví svoju Cirkev a poverí ho vykonávaním tejto služby slovami: Pás moje ovce, Peter hovorí: Pane, a čo bude s týmto.
Všimli ste si to? Nemyslí na to aký je dôležitý, veľký. Všíma si Jána. To je úžasná zmena.
Prof. Jozef Koutecký, vynikajúci český lekár a všestranná osobnosť hovorí: Ak lekár sadne k pacientovi a chytí ho za ruku a „popovída“ si s ním, urobí viac ako keď mu dá injekciu, alebo prášok.
Človek potrebuje, aby si ho niekto všimol, myslel na neho. Peter sa k tomu dopracoval. Nešiel dopredu, po kariére, ale všimol si Jána. Asi preto ho Pán Ježiš urobil hlavou Cirkvi.
Turzovka – Dom sv. Jozefa, 23.5.2015