Kor 9, 6-10, Jn 12, 24-26

Viete, že Katolícka cirkev sa od prvopočiatku modlila za svojich zosnulých a niektorých (najmä mučeníkov) od nepamäti uctievala.

Máme rôzne liturgické slávenia: Spomienky (povinné i nepovinné), sviatky, tie sa slávia pri sv. omši s Glóriou - chválospev Sláva Bohu na výsostiach) a slávnosti. Slávnosť je najvyššie slávenie (pri sv. omši Glória i Vyznanie viery). Niektoré slávnosti sú aj s povinnosťou svätenie (účasť na sv. omši a pracovný pokoj).

Dnes máme sviatok sv. Vavrinca, diakona, mučeníka. Je prekvapujúce, že napriek tomu, že máme veľa mučeníkov, pápežov, biskupov, ktorých si pripomíname formou spomienky a dnešný oslávenec, diakon, má vyššie slávenie – sviatok.

Pričinila sa to to ľudová úcta. Ľud si ho uctil, veď pred smrťou rozdal všetok majetok chudobným. Mučiteľom povedal: «Toto je bohatstvo našej Cirkvi! To sú naše poklady, naše šperky!» – a to sa pamätá! Tiež sa zdôrazňuje jeho hrdinstvo. Pri mučení na ražni mal povedať: «Daj ma obrátiť, na tejto strane som už upečený.» A hrdinstvo sa tiež pamätá.

Najdôležitejšie je však to, že sa na ňom splnilo Pánovo slovo: Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje! A kde som ja, tam bude aj môj služobník. Kto bude mne slúžiť, toho poctí Otec. Sv. Vavrinec je poctený samotným Nebeským otcom.