Dan 7, 9-10. 13-14, 2 Pt 1, 16-19, Mt 17, 1-9

Vážení poslucháči Rádia Lumen, vážení a milí prítomní.

Prepáčte, že budem veľmi osobný – čo sa nepatrí. Nedá mi však nespomenúť, že je to 20 rokov ako som ostatne obetoval sv. omšu v prenose tohto média a 18 rokov ako som mal v RL poslednú reláciu Duchovný obzor, ktorú sme viedli spolu s moderátorkou Jaroslavou Staršou. Tá je teraz rehoľnou sestrou na misiách v Papua Nová Guinea.

Pred tými dvoma desaťročiami som kázal na hodoch v Lopeji. Po sv. omši mi niektorí veriaci povedali: „Poznáme vás z Radia Lumen. Ale predstavovali sme si vás ináč“. Ja: "Viem, mladšieho." S úsmevom prikývli. Čo by povedali teraz?

Dve desaťročia sú v živote človeka dosť veľká doba, počas ktorej dochádza k mnohým premenám. Po stránke fyzickej k horšiemu. Čo robiť, aby to tak nebolo aj po stránke duchovnej? Mimo iného je potrebne neutápať sa v melanchólii a nostalgii, čo som načrtol! Čiastočne zanechať minulosť, odraziť sa od dnešnej udalosti Premenenia Pána a ísť s nádejou do budúcnosti. 

Práve dnešný sviatok nám v tom môže veľmi pomôcť.

Miriam Liptovská v knihe Celá rok so svätými má takýto postreh:

"Na konci školského roku pýtal sa katechéta detí, ktorá látka z roka sa im najlepšie a najviac páčila. Desaťročný chlapček dal vynikajúcu odpoveď: Pánovo Premenenie na hore Tábor!

A prečo? — pýtal sa katechéta.

Lebo to je celá viera!

A to zase ako? — vyzvedal prekvapený katechéta.

Toto mi hovorí, že aj ja sa premením! Hovorili ste nám predsa, že Pán Ježiš nič nespravil, čo sa nás netýka. Trom apoštolom ukázal zaživa, akí budeme po smrti. Tu môžeme byť chorí, slabí; tu nás môžu prenasledovať a nás usmrtiť; to je všetko nič! My sa premeníme ako on! Potom sme sa učili, že po vzkriesení rany Pána Ježiša žiarili. Ne­musíme sa preto báť utrpenia a prenasledovania. Naozaj sa môžeme tešiť, že sa premeníme!

Katechéta ostal dojatý. Chlapec mal súhrn viery v bož­skej čnosti nádeji! «Aj ja sa premením!» To mu stačilo na radosť.

Dnešný deň premeňme na ústredný sviatok nádeje. Je to božská čnosť, ktorá vystriekla ako pramienok pri svä­tom krste. Čím viac je duša spojená s Bohom, čím sa viac rozvíja v milosti, tým je mohutnejšia i nádej.

Svätý Pavol bol taký preniknutý nádejou na toto zjedno­tenie, že priam radosťou kričal a písal Rimanom: «Súdim však, že utrpenia terajšieho času nie sú rovné sláve, v ktorej sa máme zjaviť... Vieme, že tým, čo Boha milujú, všetky veci sú na osoh...» (Rim 8,18-28). To stupňuje v takú istotu spásy, že nás to musí uchvátiť, keď volá: «Ak Boh za nás, kto proti nám? Kto nás odlúči od lásky Kristovej» (Rim 8,31.35) A pekne vymenúva tie príkoria, ktoré sa nás môžu dotýkať v každodennom živote.

Apoštol národov si je istý, že niet ničoho a nikoho pod slnkom, čo by nás mohlo odlúčiť od Krista, keď po ňom vrúcne sami túžime.

Tento list chcel oznámiť len toto: Buďte šťastní, keď ste vyvolení Ježišom na premenenie utrpením! Dnešný svia­tok nech nám všetkým pripomenie slová chlapčeka: «Aj ja sa premením!»"

Stará rímska múdrosť hovorí: Tempora mutantur et nos mutamur in illis! (Časy sa menia, my sa meníme v nich). Áno, meníme sa. K čomu? Máme šancu. Pán Ježiš sa o chvíľu premení v chlieb, aby bol pre nás Chlebom života, aby sme mali nádej. Máme prvý piatok v mesiaci - pripomíname si  Ježišovo láskavé Srdce. To je vzor ako sa už tu a teraz premieňať! 

Žilina – Závodie, 6.8.2021