Nm 20, 1-13, Mt 16, 13-23

Keď počujeme v rádiu, v televízii, alebo čítame v tlači správu, že sa nikde zrútil dom, nejaká stavba a pri tom zahynulo mnoho ľudí, rozmýšľame, čo sa vlastne stalo.

Čo bolo príčinou? Ktovie, ako bol ten dom postavený, či bol použitý správny a kvalitný materiál, či mal pevné základy?

U evanjelistu Matúša v 16. kapitole, 13. až 20. verši môžeme čítať, ako sa Pán Ježiš predstavuje ako zodpovedný staviteľ, budovateľ svojej Cirkvi. Robí to slovami adresovanými sv. Petrovi: „Ty si Peter, a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.“ No tejto vete predchádzala otázka: „Za koho ma pokladajú ľudia Syna človeka? A za koho ma pokladáte vy? Odpovedal Šimon Peter: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“ Pán Ježiš potom Petrovi prisľúbil: „Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“

Už pri prvom stretnutí pozrel Pán na Šimona a povedal mu: „Ty si Šimon, Jánov syn. Budeš sa volať Kéfas – Skala.“ To slovo sa nám zdá pre Petrovu rozkolísanú povahu skoro až nevhodné, možno by sme ním radšej označili apoštola Jána. Šimon, ktorý hneď prekypoval horlivosťou a odvahou, hneď zasa upadal do malomyseľnosti, úzkosti, strachu, nedôslednosti, má byť skalou?

Pripomeňme si evanjelium o tom, ako Ježiš kráčal po mori. Keď Peter videl z rybárskej loďky kráčať Pána po vode, volal plný radosti, dôvery a viery: „Pane, ak si to ty, rozkáž mi, aby som šiel k tebe po vode!“ A na Pánovo slovo „Poď!, vyskakuje odvážne z loďky a ponáhľa s k Pánovi. Ale silný vietor a nepokojné vlny podlamujú jeho dôveru a napĺňajú ho pochybnosťami, a začína sa topiť. Ustrašene volá: „Pane, zachráň ma!“ Pán ho zachraňuje s výčitkami: „Maloverný, prečo si pochyboval?“ A predsa Pán dobre vedel, prečo tohto muža urobil skalou pre svoju Cirkev. Bol skalou nie možno povahou, ale účasťou na moci svojho božského Majstra. Tak sa na tomto mužovi viac prejavuje a vyjavuje Boh.

Botanik Linné prehlásil: „Videl som Boha kráčať prírodou.“ My ho vidíme v osudoch Petrovho života. Splnilo sa na ňom slovo apoštola Pavla: „Tých, ktorí sú vo svete bezmocní, vyvolil si Boh, aby zahanbil tých, ktorí majú moc, a tých, ktorých svet má za neurodzených a menejcenných, ba aj tých, ktorí nie sú vôbec nič, tých si Boh vyvolil, aby zlomil moc tých, ktorí sú niečo.“

Turzovka, - Dom sv. Jozefa, 5.8.2021