Jer 31, 31-34, Hebr 10, 11-18, Mk 14, 22-25

Otec rodiny umýval auto a starostlivo leštil lak, aby získal správny lesk. 

Pomáhal mu jeho jedenásťročný syn, ktorý nárazníky čistil handričkou.

„Vidíš, môj synu,“ povedal otec vážne, „toto auto je skutočným rodinným pokladom.“ Musíme s ním zaobchádzať opatrne, opatrne a stráviť s ním nejaký čas.
- Samozrejme, oci!

- Si dobrý chlapec.

Po chvíli ticha:

- A som poklad rodiny? dieťa potichu zašepkalo.

- Prečo kladieš také otázky?

- Pretože na mňa nikdy nemáš čas. (Bruno Ferrero – Poklad)

Pán Ježiš povedal: Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce. (Mt 6:21) Kde mal srdce otec starajúci sa o auto? Mal ho mať pri synovi, rodine...

Dnes máme sviatok Ježiša Krista najvyššieho a večného kňaza. Kde mal on srdce? Hovorí nám o tom aj dnešné evanjelium: V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov, keď zabíjali veľkonočného baránka, keď sa pri večeri pred umučením lúčil s apoštolmi vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im, hovoriac: „Vezmite, toto je moje telo!“ Potom vzal kalich, vzdával vďaky, dal im ho a všetci z neho pili.

Kde bolo jeho srdce a kde je teraz?

Vtedy bolo s apoštolmi.

Teraz je v eucharistii, lebo apoštolom povedal: Toto robte na moju pamiatku.

Ježiš je ozajstný kňaz! Obetoval sa a stále sa obetuje pre človeka, pre ľudstvo.

Je to apel aj pre nás. Pretože tam, kde je naše srdce a naše myšlienky, tam je aj plné nasadenie ľudskej bytosti. Všetko, čomu sa obetujeme, má pre nás veľkú hodnotu, ktorá premieňa náš život k lepšiemu. Ten, kto obetuje čas dobru, sa stáva lepším človekom. A naopak; každý čas strávený v zlobe sa pre človeka končí tragicky, pretože žne svoje zlé ovocie...

Ježiš - kňaz, nás povzbudil, aby sme svoj život zasvätili dobrým veciam. „Robte to na moju pamiatku“, aby rástla sláva Boha, ktorý je vo vás. Musíme teda dať Bohu, ľuďom i sebe čas, aby sme rástli a stali sa Ježišovými nasledovníkmi. Iba vďaka dobročinnosti nebude náš život nikdy premrhaný... 

Turzovka, 27.5.2021