Sir 36, 1-2a. 5-6. 13-19, Mk 10,32-45
Má zmysel byť kresťanom?
Má zmysel modliť sa, chodiť do kostola, angažovať sa v Cirkvi, snažiť sa o lásku k Bohu a ľuďom? Prináša to niečo? Alebo by sme sa mali sústrediť na svoj život tu a teraz?
Pokúšame sa zmeniť svet, náš malý svet a čiastočne i časť veľkého sveta. Uvažujeme nad sebarealizáciou a určitou mierou spolupráce v spoločnosti namiesto starodávnych liturgií a modlitieb. Je to lákavá alternatíva. Možno nám to prinesie ešte viac.
Za - proti. Rozhodovanie. Akýsi druh existenčnej analýzy nákladov a prínosov. Takmer ekonomický postoj, aby sme si sami určili výnosnú životnú cestu.
Ale toto rozhodovanie pre a proti je napokon možné iba vtedy, keď si to môžeme dovoliť. Ak dokážeme v zásade žiť s oboma alternatívami. Lenže lepšia je iba tá alternatíva, ktorá sľubuje viac života. A to je Ježišova cesta. Aj keď dosť zvláštna. Dnešné evanjelium píše: Ježiš išiel pred nimi a oni tŕpli a so strachom išli za ním. Opäť vzal k sebe Dvanástich a začal im hovoriť, čo ho očakáva: „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom, vysmejú ho, opľujú, zbičujú a zabijú, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych.“
Apoštoli asi zabudli na strach z nasledovania Ježiša a majú iné starosti: Tu k nemu pristúpili Zebedejovi synovia Jakub a Ján a hovorili mu: „Učiteľ, chceme, aby si nám splnil, o čo ťa poprosíme.“ Nebola to záležitosť iba tých dvoch. Keď to počuli ostatní desiati, začali sa mrzieť na Jakuba a Jána.
To už musel zasiahnuť Ježiš a ponúka na zváženie inú alternatívu. Zavolal si apoštolov a povedal im: „Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich veľmoži majú nad nimi moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých.“
Učeníci ho naďalej nasledujú. Možno zo zotrvačnosti, možno tomu nerozumejú. Potvrdzuje to aj následný dialóg: Na to im Ježiš povedal: „Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý ja pijem? Alebo môžete byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený?“ Oni mu vraveli: „Môžeme.“ Ešte musia prejsť dlhou cestou, aby aj životom povedali „môžeme“.
Ak aj my chceme niečo skutočne zmeniť, či už vo svojom vlastnom živote alebo v spoločnosti, ak chceme hlboké zmeny, potom musíme prestať myslieť: Čo z toho mám?! Kalkulačky a bankové výpisy sú dôležitými nástrojmi v každodennom živote - ale ak naozaj dôjde na prijímanie a vykonávanie dôležitých rozhodnutí, potom musíme byť schopní opustiť nejako svoju vlastnú kožu, aby sme nešli vlastnou sebeckou cestou.
Hnacie sily Ježišových učeníkov sú v každom čase zhruba podobné. Nie je nám hneď prisľúbené nebeské kráľovstvo, ale skôr krv, pot a slzy. V službe ľuďom Ježiš ukazuje alternatívu k egoizmu a materializmu, a tým otvára učeníkom perspektívy: vzťah s Bohom, ktorý vedie k službe ľuďom. Možnosť sa stáva nevyhnutnosťou.
Ježišovi učeníci boli viac-menej naklonení vzdať sa. Mali toho už dosť. V dnešnom evanjeliu môžete skutočne počuť nevôľu v skupine, na prašnej ceste v Palestíne. Ale učeníci nešli sami. Ježiš je tiež medzi nami. Niekedy ide popredu, niekedy za nami. Svojim priateľom nesľubuje kvitnúce krajiny, ale je tam. Ide. Kráčal ďalej po náročnej ceste za slobodou, kráčal s nami, aby slúžil s nami. Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých.“
Turzovka, 26.5.2021