Vlastným menom Michal Ghislieri narodil sa v obci Bosco pri Alexandrii v severnom Taliansku 17. januára 1504.

Bol najprv pastierikom. Ako 16-ročný vstúpil k dominikánom a roku 1528 bol vysvätený za kňaza. 7. januára roku 1556 ho zvolili za pápeža. Usiloval sa o reformu Cirkvi podľa dekré­tov Tridentského koncilu. Za jeho pontifikátu 7. októbra 1571 kresťanské vojská porazili Turecko v námornej bitke pri Lepante vzývaním Panny Márie Pomocnice. Zomrel 1. mája roku 1572.

«BOJÍM SA MODLITBY»

Dnes by sme mali vytiahnuť register «forte» vo svojej duši a s láskou sa zahľadieť na panenskú Matku Ježi­šovu, Kráľovnú neba a zeme, Pomocnicu kresťanov!

Prečo? Preto, že svätec dňa, pápež Pius V. nám (re)prezentuje veľkú lásku Matky Božej, ktorú zvečnil v loretánskych litániách prosbou: Pomocnica kresťanov, oroduj za nás!

Akože to spolu súvisí: pápež Pius V. a Panna Mária? Odpovie nám na to turecký sultán Soliman, ktorý pri obliehaní mesta Sigetu povedal:

— Nebojím sa kresťanských vojsk, ani kresťanských zbraní, ale veľmi sa bojím modlitby ich pápeža.

Týmto pápežom bol vtedy Pius V., krstným menom Michal, z rodu Ghislieri. Ešte prv ako sa stal kňazom, vstúpil k dominikánom. Tu si zamiloval modlitbu sväté­ho ruženca. Denne sa ju zbožne modlieval. V modlitbe svätého ruženca kontemploval, nazeral na život Boží, na celú Najsvätejšiu Trojicu, na presvätú Pannu, ktorá nám svojím pokorným «Fiat, t.j. Staň sa » umožnila poznať Boha v tele. Bol jej preto nesmierne vďačný. S ružencom v ruke — ako s najsilnejšou zbraňou proti peklu — riešil s Nepoškvrnenou všetky svoje osobné, a neskôr i cirkevné a celosvetové problémy.

Pápež Pius V. bol prísny obhajca svätej Cirkvi. Pápež Pius V. likvidoval všetko bludárske. Pápež Pius V. pra­coval pozitívne na povznesení života Cirkvi.

Sám zostavoval a nariaďoval vydávať katechizmy, zdra­vú katolícku literatúru. Odstraňoval nežiadúce svetské zvyky u kňazov a vyšších hodnostárov. Vlastným životom dával príklad čistoty a chudoby kňaza. Keď bol zvolený za pápeža, mnohým sa nehodil tento «asketický pápež». Pius V. na ich adresu povedal:

— S milosťou Božou chcem vládnuť tak, aby bol väčší zármutok pri mojej smrti ako pri mojom nastolení.

Toto splnil. Pápež Pius V. dbal o to, aby všetky uzne­senia Tridentského snemu prešli do života Cirkvi. Žiadne odbočky, vytáčky od toho, čo Duch Svätý povedal prostred­níctvom koncilu. Táto jeho poslušnosť má čo povedať aj sa­mozvancom po Druhom vatikánskom koncile.

V dejinách Cirkvi pápež Pius V. ostane naveky zapísaný svojím víťazstvom nad tureckou hrozbou, ktorá sa tiahla celou Európou. Kde vstúpili totiž Turci, tam ostávala púšť, zhorenisko a náreky! Pápež proti tejto hrozbe zobral osved­čenú svoju zbraň, ktorá mu nikdy nezlyhala: siahol po svä­tom ruženci.

Sám na kolenách vyzval celý svet k modlitbe svätého ruženca, keď sa blížilo turecké mračno. Dňa 7. októbra 1571 nastala zrážka v Korintskom zálive pri Lepante. Tu sa stretlo turecké a kresťanské loďstvo. Toho dňa bola tu navždy porazená turecká námorná moc. Pápež doma na ko­lenách s ružencom v ruke, Božím zjavením, už vedel o víťazstve kresťanov.

Odteraz ešte viac bol presvedčený:

 —     s Pomocnicou kresťanov sa musí zvíťaziť! S Pomocnicou kresťanov sa nikdy neprehráva ani tu, ani hore!

Kontemplujme... Či viem, čo je Matka Božia v mojom živote?... Čo znamená pre Ježiša, čo pre celú Najsvätejšiu Trojicu,... Cirkev, čo pre mňa osobne? Ona je, Dcéra sa­mého Boha... Nevesta Ducha Svätého... Matka Syna Božie­ho... Celé nebo spolu, anjeli a svätí, nemajú tej hodnoty v očiach Božích, čo ona, svätá... Nepoškvrnená...

Svojou pokorou dala súhlas na vyplnenie Božieho plá­nu. Sám Boh ju preto tak ctí, že ju povýšil viac ako všetko ostatné tvorstvo do spoločenstva Najsvätejšej Trojice...

Od svojho Fiat, patrí najúplnejšie Bohu a Boh jej, a preto nikdy nebolo a nebude počuť, aby sa niečo nevydo­bylo, čo sa začne s Máriou, skrze Máriu na nebi a na zemi pre Božiu česť! Pápež Pius V. to dobre pochopil.

Pochopme aj my pre seba jednu veľkú pravdu:

—      S touto Pomocnicou sa nikdy neprehráva, ale víťazí! Pre Božie kráľovstvo to platí bez akýchkoľvek výhrad!

Ruženec do ruky, a porazíme nielen presilu Turkov, ale presilu celého pekla! Sestra Lucia z Fatimy privoláva:

—      Ruženec je atómová bomba pre peklo!

Mládež, matky, otcovia, kňazi, biskupi, pápeži, späť ku svätému ružencu!

Späť, a Kristus bude víťaziť! Kristus bude kraľovať! Kristus bude jediný Pán, jediný Vladár neba i zeme v kráľovstve pokoja a lásky.

KVET

Pomodlím sa rozjímavo ruženec za Svätého Otca, za Cirkev, za vlastnú spásu.