Narodil sa okolo roku 956 na hrade Libici pri Podebradoch.
Prvé vzdelanie a svedomitú výchovu dostal na otcovskom hrade. Tam mu bol učiteľom kňaz Radla, Benediktín. Keďže v Prahe vtedy ešte nebolo ani biskupstvo, ani vyššie školy, poslali ho na novozriadenú školu pri biskupskom chráme v Magdelurhu. Tam prijal i sviatosť birmovania, pri birmovke dostal meno Albert.
V roku 981 mu zomrel otec, vrátil sa z cudziny na otcovský hrad. Vtedajší pražský biskup Detmar v 981 vysvätil Vojtecha za kňaza a ustanovil ho za svojho pomocníka. Po smrti biskupa Detmara, ho jednomyseľne zvolili za biskupa. Ani krásne čnosti a apoštolát biskupa Vojtecha neprinášali v Čechách také ovocie, aké očakával. V Čechách nebol pochopený a vtedajší Česi, jeho snaženiam a úsiliu neporozumeli. Najväčšiu bolesť mu spôsobili tým, že hoci v krajine nebolo už mnoho pohanov, predsa ľud a hlavne vladykovia zachovali mnohé pohanské zvyky, ktoré napriek všetkému svojmu úsiliu nemohol vykoreniť. Boli to najmä sobáše medzi blízkymi príbuznými, mnohoženstvo, manželstvá kňazov, trhy v nedeľu. Knieža Boleslav II. sa postavil proti nemu, zakázal stavať kostoly.
V roku 989 sa vybral so svojím najmladším nevlastným bratom Radimom a inými priateľmi do Ríma, kde si od pápeža Jána XV. skutočne vyprosil dovolenie opustiť biskupstvo. S bratom vstúpil do benediktínskeho kláštora Sv. Bonifáca na Aventíne. Až potom Česi zistili koho stratili, vypravili posolstvo k pápežovi. Pápež uznal žiadosť za slušnú, Vojtech sa na žiadosť českého posolstva po troch rokoch 992 vrátil do Prahy. Vnútorne vzťahy v krajine sa však nelepšili a biskup sa ocitol uprostred súperiacich rodov. Keď protestoval proti zavraždeniu ženy, ktorá hľadala na území kostola azyl, nepriateľská strana ho donútila opustiť krajinu. Krátko po tom vypálili rodný hrad Libice a zavraždili jeho štyroch bratov spolu s ich rodinami.
V roku 996 sa vybral do Poľska, aby išiel ďalej za cieľom misijnej činnosti. Kráľ Boleslav ho na svojom dvore prijal ústretovo. Biskup Vojtech však vyjadril ochotu pracovať medzi pohanmi. 23. apríla 997 v piatok na úsvite sa ozbrojený zástup vrhol na Vojtecha a misionárov, ktorí ho sprevádzali: najprv ho udreli veslom, potom bol prebodnutý kopijami. Odťali mu hlavu a vrazili na kôl. Boleslav Chrabrý, vykúpil telo mučeníka zlatom a s poctami ho pochoval. O dva roky neskôr pápež Silvester II. slávnostne zapísal Vojtecha do kanónu svätých. Svätý Vojtech sa stal patrónom Cirkvi v Poľsku. Na Slovensku v Gasoltove je mu zasvätená kaplnka a prameň.
V roku 1870 zásluhou Andreja Radlinského vzniká nábožensko-vzdelávacia inštitúcia Slovákov, ktorá bola pomenovaná po tomto Svätcovi- Spolok sv. Vojtecha.
Milan Štraus
Viac o dnešnom oslávencovi nájdete na:
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/858-sv-vojtech
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1705-sv-vojtech-2
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2521-sv-vojtech-ml