2 Kor 8, 1-9, Mt 5, 43-48

Zaznel nám jednoznačný Pánov príkaz: Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec, a predsa ho málokto vzťahuje na seba.

Ako keby bol adresovaný iba niektorým vyvoleným, ktorí majú na to.

Termín dokonalý znamená v dnešnej dobe vrcholný výkon, úplnú bezchybnosť. Zvyknutí sme na stále dokonalejšie športové a umelecké výkony, stúpajúcu vedeckú odbornosť. Preto sa nám možno zdá, že dokonalosť, ktorú od nás žiada Boh, je tiež celkom perfektný výkon vo všetkom, čo spadá do oblasti náboženstva. Že dokonalý človek sa musí stále dokonale modliť a meditoval, byť perfektne sústredený, dokáže sa vždy ovládať, nikdy sa nesmie pomýliť, je nadmieru ochotný, obetavý, nevyčerpateľne trpezlivý, hravo zvládne každé pokušenie, vždy vie spoznať aj zvoliť správne riešenie, nepozná skleslosť a znechutenie, srší entuziazmom atď.

 K športovej, umeleckej a vedeckej dokonalosti sa môžu vypracovať iba mimoriadne talentovaní jedinci. A tak človek, ktorý denne klesá, zlyháva na každom kroku, netrúfa si ani oči pozdvihnúť na ideál dokonalosti, nieto ešte sa oň usilovať. Preto tento vážny Boží príkaz odsúva na rehoľníkov, ako na špeciálne talentovaných a na to určených.

 Ale tento istý príkaz formuluje apoštol Peter vo svojom Prvom liste trochu ináč: "Buďte svätí..." (1,16),

 Termín "svätý" je však pre našu dobu ešte menej zrozumiteľný. Chápe sa ako niečo odtrhnuté od sveta. Azda aj oprávnene. L. Fazekaš v diele Posvätenie ako bohoslužba všedného dňa vysvetľuje tento termín podľa pôvodného významu v hebrejčine, latinčine a gréčtine. Z toho vychádza význam "odlúčený, oddelený, ohraničený pre náboženské účely". Opakom je termín "profánny", čo znamená "územie, ktoré leží pred (pro) svätyňou (fanum)". Sväté je teda to, čo patri Bohu. Čo je oddelené od ostatného, lebo má slúžiť bohoslužobným účelom. Tak bol svätý Izrael, lebo si ho Boh vybral spomedzi ostatných národov pre seba.

Tak je svätý každý, kto patri Bohu osobitným vyšším spôsobom, nie ako mu patrí celý stvorený svet. Kto mu patrí z vlastného rozhodnutia, kto sa dal ním oddeliť od ostatného sveta. Keď Boh žiada od nás dokonalosť, má to byť svätosť, teda dokonalosť vzťahu. Máme mu dokonale patriť. A tu už vidíme, že dokonalosť – pozvanie k svätosti - je pre každého kresťana! Pre každého kto sa krstom pričlení k Ježišovi a jeho Cirkvi.

 Vzťah je veličina nestála, je v ustavičnom pohybe. Ale odkiaľ a až kam? Kde je hranica svätosti? Kedy patríme Bohu tak, že to stačí.

 Kardinál Wojtylla v známych vatikánskych exercíciách udáva tieto hranice: Amor Dei usque ad contemptum sui (Láska k Bohu až po potlačenie seba). Amor sui usque ad contemptum Dei (Láska k sebe až po potlačenie Boha).

            Boh žiada od nás, aby sme sa stali svätými. Znamená to patriť Bohu, využiť preňho všetko, čím disponujeme. Láska k sebe musí ustupovať láske k Bohu. Pre seba máme užívať len toľko, koľko potrebujeme, aby sme čím lepšie mohli slúžiť Bohu. (Podľa: Viktória Montana, Dom na skale)

Turzovka, 16.6.2015