Ambróz sa narodil okolo roku 339 v meste Trevíre v dneš­nom juhozápadnom Nemecku.

Po smrti otca presťahoval sa s matkou i súrodencami do Ríma. Po štúdiách sa stal vyso­kým cisárskym úradníkom v dnešnom severnom Taliansku. Roku 374, hoci bol ešte len katechumenom, t.j. čakateľom krstu, bol zvolený za milánskeho biskupa. Po krste a po vy­sviacke sa dal do štúdia teológie a Svätého písma. Bol veľ­kým obrancom katolíckej viery proti bludom svojej doby. Vedel sa pritom chrabro postaviť aj proti mocným. Vynikol aj ako veľký spisovateľ na poli vierouky, mravouky, asketiky a Svätého písma. Zomrel 4. apríla roku 397 v Miláne, kde je aj pochovaný. Patrí k najväčším postavám Cirkvi.

NEBÁL SA MOCNÝCH

Taký bol slávny biskup milánsky! Na svete poznal iba jeden strach — uraziť Boha! Do srdca i umu si vštepil Ježišovu výstrahu:

— Nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo, ale potom už nemajú nič viac, čo by urobili. Ukážem vám, koho sa máte báť: Bojte sa toho, ktorý, keď už vás zabil, má moc uvrhnúť vás do pekla! Áno, hovorím vám, toho sa bojte... Ktokoľvek ma vyzná pred ľuďmi, aj Syn človeka ho vyzná pred anjelmi Božími... (Lk 12, 5-12).

Biskupom sa stal zaujímavým spôsobom. Jeho otec bol vysokým cisárskym miestodržiteľom v Trevíre, v južnom Nemecku. Ambróz študoval v Ríme rečníctvo a právo. V Miláne zastával miesto najvyššieho prefekta a sudcu a potom miestodržiteľa v Ligúrii a Emílii. V tom čase r. 374 sa v Miláne zišla kresťanská obec, aby si zvolila biskupa. Ambróz bol vtedy ešte pohanom, ale mal kladný vzťah ku kresťan­stvu. Ariáni sa snažili dostať na popredné miesta a veľmi šarapatili v Cirkvi. Robili rozbroje a roztržky. Ambróz, ako miestodržiteľ prišiel na kresťanské zhromaždenie do chrá­mu, aby vyzval všetkých ku pokoju. V celom Miláne mal najväčší rešpekt. Sotva sa objavil v chráme, zvolalo malé dieťa:

—      Ambróz nech je biskupom!

Prítomní spoznali v tom pokyn z neba. Jednohlasne ho zvolili za biskupa. Ambróz ušiel, lebo dobre poznal vrtošivosť ľudu a mocných tohoto sveta. Ľud si ho našiel, do­viedol späť do Milána a žiadal ho, aby prijal tento úrad. Ambróz spoznal, ako svätý Pavol, že mu bude darmo «pro­ti ostňu kopať» Podvolil a prijal sväté sviatosti, počnúc svätým krstom, jednu za druhou.

Pán vedel, koho si vyvolil. Ambróz bol muž Božej vôle, mimoriadne vzdelaný, zbehlý v slove, rečníctve a písom­níctve a v správaní ušľachtilý. Ku prirodzenej inteligencii a darom pripájal Ambróz život skvelých čností, najmä mi­moriadnu nábožnosť a lásku k chudobným a opusteným.

Ako biskup vynikol obzvlášť v apologetike-obrane Cirkvi proti bludárom — ariánom. Nezľakol sa ani ich ochran­kyne - cisárovnej Justíny. Keď cisársky dvor na naliehanie Justíny žiadal, aby Ambróz prepustil ariánom chrám, Ambróz vyhlásil:

—      Cisár má moc nad hradbami a mestskými priekopami, ale nad svätyňami práva nemá, to sú domy Božie! Keby žiadal, čo je moje, dal by som mu všetko, hoci, čo nám, patrí chudobným. Hotový som podstúpiť žalár i smrť, ale chrám Pánov bludárom nikdy nevydám! Stádo Kristovo nezradím! Radšej umriem pred tvárou obce na stupňoch oltára!

Čo povedal, to splnil. Po tri dni a tri noci neopustil s veriacimi chrám, keď sa ho chceli zmocniť násilím a obkľúčili ho vojskom. S ľudom Božím spieval striedavo žalmy a posvätné piesne, až cisárski poslovia ustúpili.

Smelo dokázal postaviť sa do cesty i cisárovi Teodóziovi a nevpustiť ho do chrámu, kým neurobí pokánie za bez­právne verejné vraždenie v Soluni. Taktiež mu ukázal, že pred Pánom sme si všetci rovní ako bratia a sestry, a preto v chráme má miesto medzi ľudom, a nie medzi kňazstvom vo svätyni. Cisár, hoci sa cítil ponížený, predsa vyhlásil:

—      Pravdu do očí mi ešte nikto nepovedal tak, ako tento milánsky biskup!

Práve preto si ho aj vysoko vážil.

Svätý Ambróz má tiež veľkú zásluhu na pokrstení svä­tého Augustína r. 386. Ďalej na prehĺbení poznania Písma svätého. Napísal výklad Písma, žalmov. Mimoriadne vyniká jeho spis o povinnostiach a o panenstve. Zasvätený život si tak vysoko vážil, že o ňom nielen písal, ale i strhujúco ho­voril, že matky dostávali obavu, aby im všetky dcéry nevstú­pili do kláštora. Ako Ideál zasväteného života predstavoval vždy nepoškvrnenú Pannu, Matku Ježišovu! Takisto vyzdvi­hol kňazský celibát.

Život Ambrózov bol neustály boj za čistotu viery. Ako svätému Pavlovi aj Ambrózovi Ježiš Kristus bol všetko!

Nebolo sily, vladára, bludára, čo by ho mohli strhnúť na scestie! Nie, Ambróz sa nebál mocných sveta, ale oni sa báli Ambróza. Čelil čistým životom a svätým životom! Kompromis zavrhoval ako diablovu slučku.

Čo by nám tak povedal svätý Ambróz dnes:

- na naše farizejstvo,

- na náš strach pred ľuďmi,

- na naše uhýbanie a ukrývanie sa,

- na uprednostňovanie hmoty, pozemského blahobytu, kariéry?

Nevieme a nemôžeme čeliť «silám sveta», lebo náš život nie je autentický život podľa evanjelia. Naše kňazstvo sa niekedy dáva kupovať za časné výhody... Zasvätené duše si niekedy pravidlá voľne a falošne vykladajú pod kepienkom nesprávne chápanej «obnovy».

Svätý Ambróz k nám volá: «Späť k čistému a svätému životu!!!»

Život podľa evanjelia je najpokojnejšia a najistejšia zbraň, ktorou sa víťazí!

ROZHODNUTIE

Hrdosť, že som katolík, kňaz, rehoľná osoba, prejavím dnes plným životom z viery. Obnovím krstné, prípadne ďalšie sľuby.

Miriam Liptovská, Celý tok so svätými