Gn 16, 1-12. 15-16 Mt 7, 21-29
Keď som mával v Rádií Lumen reláciu Duchovný obzor tešil som sa na reakcie poslucháčov priamo do relácii. Niektoré boli úprimne mienené, niektoré od členov iných vyznaní aby prezentovali svoje názory, niektoré provokujúce...
Na tie som sa asi najviac tešil, lebo aj technik sa prebral a iste spozorneli aj poslucháči. Vtedy to bola zábava. Raz som dostal otázku na prvý pohľad naivnú: Je potrebné konať dobré skutky? Samozrejme som v duchu dnešného evanjelia odpovedal, že sú potrebné. Poslucháč pokračoval: V úvode omše vyznávate, že sa previňujete a aj zanedbávaním dobrého. Nie je sv. omša prekrývaním hriechov?
A nad týmto názorom sa zamyslíme. Viete asi na čo narážal. Vyčítal nám, že nekonáme s tým, však nám to Boh odpustí.
Samozrejme, že sv. omša je prekrytím našich hriechov. Veď sv. omša je sprítomnenie Ježišovej obeti na kríži. A prečo sa obetoval? Aby prekryl, odstránil naše hriechy.
A tu sme sa dostali k tomu, čo možno provokatívne, možno úprimne pranieroval spomínaný poslucháč. Pán Ježiš sa za nás obetoval, my mu ďakujeme, uznávame naše hriechy a tak je všetko v poriadku. Aby sme však nezostali v tejto slastnej pohode, Pán sa nám prihovoril: „Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane, vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach“.
Takže: Je potrebné byť na sv. omši, je potrebné uznávať vždy na začiatku sv. omše (a nielen vtedy) svoju vinu, je potrebne hovoriť: Pane, Pane (modliť sa)..., ale vždy to má byť v zhode s vôľou Nebeského otca. A k jeho vôli patrí robiť aj dobré skutky.
Plniť vôľu Nebeského otca nie je jednoduché. Aj veľký Abrahám to spackal – ako sme počuli v dnešnom prvom čítaní. A riadne, až neuveriteľne! Je to až pohoršujúce svedectvo o patriarchovi!
Preto je pochopiteľné, že ľutujeme aby sme „prekryli“ naše hriechy, ale nemôžeme ostať iba pri tom. Nech nás ľútosť naštartuje k plneniu Božej vôle a tým správnemu budovaniu nášho života.
Dnešné evanjelium bolo témou mojej prvej, cvičnej kázne pred spolužiakmi ešte v seminári. Kladiem si otázku? Je tu niečo nové, nejaký posun? Človek dneška je ešte viac pri Pane, Pane... Nie v takom zmysle, žeby sa viac modlil, ale v lenivosti. Nebadáte to na mládeži, deťoch? Ako ich musíte nahovárať, aby niečo urobili.
Včera som dostal mailom obrázok s názvom: Na návšteve u babičky. Čo si predstavíte na fotke z takýmto názvom? Ako babičke pomáhajú, ako ju opatrujú, ako im niečo hovorí, ako ju počúvajú... Nič z toho. Babka je v strede, na stole otvorená bomboniéra a sedem vnukov a vnučiek pozerá do mobilov, tabletov. A babička pozerá po nich.
Takže ani Pane, Pane, ani nejaké slová, ani skutky.
Takže naše vzťahy k Bohu i ľuďom sú prekryté elektronikou. A pritom by sme mali stavať dom nášho života na skale - plnení vôle Božej
Turzovka, 25.6.2015