Gal 5, 1-6, Lk 11, 37-41

Ako veľmi sa staráme o vonkajšok!

Byť modelkou a podobať sa im je snáď najväčšou túžbou každého dievčaťa. Dámy na krásu obetujú spustu peňazí a v ostatnom čase aj muži.

Za čias Pána Ježiša tiež dbali na vonkajšok, ale ináč. Chceli sa páčiť Bohu skutkami zbožnosti. Napríklad Pavol musel aj Galanťanov upozorňovať, že nestačí obriezka – poznačenie na tele. Je potrebný vzťah ku Kristovi.

A farizeji sa vo vonkajších prejavoch priam vyžívali.

 V ostatnom čase sa dosť hovorí na tému: Vonkajšia a vnútorná krása. Áno pri prvom kontakte si všímame vonkajšiu krásu, ale potom viac či ten človek je obetavý, láskavý, alebo egoista a neokrôchanec, či drzák... vidno to najmä na dievčatách. Môžu byť krásne, ale nesú sa ako pávy a a keď sa začnú vyjadrovať ako furmani, tak... je po kráse.

Tak je to aj vo vzťahu k Bohu. Domnievame sa, že nám stačia skutky zbožnosti, pozdvihnuté, či sklopené oči, bitie v prsia... Pána Boha neoklameme. Ten vidí do nášho srdca, pozerá viac na to ako sa správame práve k najbližším, ktorých nám poslal do cesty. Povedal: Čo ste urobili jednému... Počuli sme, že Boh stvoril aj vnútro. Pán zdôraznil: Ale čo je vnútri, rozdajte ako almužnu a všetko vám bude čisté. Asi to znamená vzdať sa sebectva.

Teda rozdávajme, nebuďme egoisti a budeme čistý – vnútorne krásny.

Turzovka – Dom sv. Jozefa, 13.10.2020