Prís 21, 1-6. 10-13, Lk 8, 19-21

V tomto týždni sme začali čítať z Knihy Prísloví.

Názov je vzatý z prvého verša tejto knihy: „Príslovia Šalamúna [syna Dávidovho, kráľa izraelského“.

Príslovie je poučná, najčastejšie obrazná výpoveď ľudovej múdrosti, v ktorej je zhrnutá dlhoročná ľudská skúsenosť, dôležitá pravda alebo mravná zásada so všeobecnou platnosťou. Príslovia sú veľmi starého pôvodu a stretávame sa s nimi u všetkých národov. Tešili sa veľkej obľube aj v Izraeli, ako o tom svedčia Knihy prísloví, Kazateľ, Sirachovec, Jób, Tobiáš a iné starozákonné spisy.

Hlavným cieľom prísloví je, aby si človek podľa nich zariadil a zaistil blažený a pokojný život na tomto svete. Z tohto hľadiska rozdeľujú autori Knihy prísloví ľudí do dvoch kategórií: múdri a nerozumní.

Kľúčové slová »múdrosť« alebo »nerozumnosť« neslobodno však chápať len z hľadiska čisto rozumového poznania. Všetka ľudská skúsenosť a prirodzená múdrosť sa v Knihe prísloví hodnotí podľa zásady: „Počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom“ (porov. 1,7; 9,10), s častým odvolávaním sa na Boha a na jeho zákon. Preto mravný život bezpodmienečne vyžaduje vieru v Boha a v jeho prozreteľnosť (porov. 16,1-9). Vo všeobecnosti možno teda povedať, že »múdry« sa tu stotožňuje s nábožným človekom, kým »nerozumný« sa pokladá za bezbožníka. V tomto ohľade sa »múdrosť« Knihy prísloví najviac líši od mimobiblického pojmu múdrosti iných národov.

Náboženská hodnota Knihy prísloví pozostáva nakoniec aj v tom, že podáva pozitívny a optimistický pohľad na svet, lebo svojimi napomínaniami a radami, ako aj stálym zdôrazňovaním múdrosti a nábožnosti chce ľudí priviesť k šťastiu už na tomto svete.

Osobitnú zmienku si zasluhuje prvá zbierka Knihy prísloví (hl. 1 – 9), kde vystupuje personifikovaná múdrosť, ktorá pozýva všetkých do svojej školy a predstavuje sa ako prameň poznania vesmíru a ľudského života, lebo pochádza od Boha a hrala dôležitú úlohu v diele stvorenia. Ona túži len po tom, aby sa venovala človeku, aby ho vychovávala a viedla k poznaniu opravdivého života a k stretnutiu s Bohom: „Kto nájde mňa, ten nájde život a dosiahne milosť od Pána“ (8,35).

Autori novozákonných spisov mohli bez ťažkosti čítať tieto texty Knihy prísloví v kresťanskom kľúči a inšpirovať sa nimi, keď opisovali osobu a dielo Ježiša Krista ako Božie Slovo, skrze ktoré všetko povstalo, ako svetlo, ktoré osvecuje každého človeka (porov. Jn 1,1-14), ale najmä ako »Božiu múdrosť« (porov. 1 Kor 1,24.30) veriacich kresťanov.

----------

Každá veta dnešného úryvku je vhodná na meditáciu. Zastavme sa pri tejto: Spravodlivý pozoruje dom bezbožného a hriešnikov vrhá do nešťastia. A to sa mi nepozdávalo. Pozrel som si vydanie Sväté Písmo vydané v Ríme vr. 1995 a tam táto veta znie: Spravodlivý pozoruje dom nespravodlivého, do akej záhuby sa rútia bezbožní. Tu je to jasnejšie. Jeruzalemská Biblia má: Dom zlého pozoruje Spravodlivý, zlých vrhá do záhuby. Evidentne tu nejde o spravodlivého človeka, ale o Spravodlivého – teda Boha. V origináli – Jahve. Je tam aj poznámka, že text je porušený a tak má dva významy.

Spoločného menovateľa pri hľadaní životnej múdrosti nám poskytol Pán Ježiš v dnešnom evanjeliu: „Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho.

Turzovka, 22.9.2020