Kornel bol pápežom v rokoch 251-253.
Za krutého prenasledovania cisára Décia dosť veľký počet kresťanov odpadol od viery. Po skončení prenasledovania chceli vstúpiť opäť do Cirkvi. Kornel spolu s Rímskou synodu rozhodol, že ich možno prijať, ale najprv musia konať primerané pokánie. Proti prijatiu sa postavil prehnane prísny kňaz Novacián, ktorý založil sektu. Za nového prenasledovania cisára Galia Kornela odvliekli do mesta Civitavecchia, kde v júni roku 253 zomrel.
Cyprián sa narodil okolo roku 210 v Kartágu v severnej Afrike ako syn bohatého pohana. Stal sa slávnym rečníkom. Po obrátení žil horlivým kresťanským životom, stal sa okolo roku 248 kňazom a krátko nato biskupom v Kartágu. Bol horlivým pastierom a plodným náboženským spisovateľom. Nesmrteľné sú jeho výroky: «Mimo Cirkvi nieto spásy» alebo «Nikto nemôže mať Boha za Otca, ak nemá Cirkev za matku». Bol sťatý za prenasledovania cisára Valeriána. Stalo sa to 14. septembra roku 258.
SLÁVNE SVEDECTVO VIERY
Svätý Kornel (251-253) so svätým Cypriánom boli nerozlučiteľní priatelia. Spájal ich Kristus, ktorého milovali v Cirkvi. Kornel už ako rímsky kňaz spravoval Cirkev so skupinou kňazov po smrti pápeža Fabiána. Po smrti tohto pápeža bol pápežský stolec 14 mesiacov neobsadený, lebo cisár Décius bol by skôr zniesol proticisára ako pápeža. Za hlavu Cirkvi bol Kornel zvolený až vtedy, keď cisár vytiahol do boja proti Gótom. Hoci Kornel viedol lodičku Petrovu len krátko, vykonal veľa. Potlačil bludy Novaciánove, ktorý sa mu pomstil tak, že sa dal zvoliť za protipápeža. Pravoverní biskupi na čele s biskupom Cypriánom ho však neuznali. Ostali verní Kornelovi. Všetci svorne vydali «slávne svedectvo viery!» Vernosť Kristovi znamenala u nich vernosť pápežovi! A sám pápež?
Po Déciovi nastúpil Gallus, ktorý na uzmierenie bohov rozpútal nové prenasledovanie kresťanov. Keď bol zatvorený prvý kresťan v Ríme, pápež ako otec sa ponáhľal za ním do žalára, aby ho potešil. Bol sám zatknutý. Veliteľ stráže si dobre povšimol jeho lásku, a tá ho priviedla ku kresťanstvu. Pozval ho k chorej manželke v slepej dôvere, že takýto otec Cirkvi musí dostať od Boha všetko, o čo požiada. Žiadal od neho uzdravenie manželky Sallustie. Pápež bol dojatý toľkou dôverou. Šiel ako väzeň, požehnal ju a Sallustia bola zdravá nielen na tele, ale i na duši. Celá rodina prijala svätý krst od pápeža. Veliteľ Cerealis, Sallustia a pápež boli potom spolu popravení sťatím.
Kresťanský ľud bol dojatý pápežovým činom. Svätý Cyprián mu napísal do väzenia:
«Ste nám vzorom vyznania..., lebo ako prvý ste urobili vyznanie za všetkých... Nevieme ani, čo máme vo vás prv velebiť, či smelú a pevnú vieru, a či neoddeliteľnú lásku bratov...»
Svätý Cyprián, biskup kartaginský, nasledoval verného priateľa a pápeža o pár rokov neskôr. Žil, trpel a umieral za Cirkev. Jeho náuka sa stotožňovala s náukou prvých kresťanov. Učil:
«Nemôže mať Boha za Otca, kto nemá Cirkev za matku!»
Petrov stolec mal za východisko kňazskej jednoty. Kresťanov pripravoval na boj, utrpenie, lebo to je cesta spravodlivých. Zem považoval za vyhnanstvo, za opravdivú vlasť považoval Nebo. Veľký význam má tiež v kresťanskej literatúre. Žiaden cirkevný spisovateľ nepodal predtým tak jasne náuku o Cirkvi a jej jednote ako svätý Cyprián.
Svoje učenie zaplatil životom. Prokonzul Galérius Maximus ho vyhlásil za zločinca, ktorý sa vydáva za pastiera ľudí. Odsúdil ho na smrť mečom. Svätý Cyprián vydal vtedy slávne svedectvo viery, lebo za odsúdenie sa poďakoval zvolaním: «Bohu vďaka» Katovi kázal zaplatiť 25 zlatých. Pri obete života prisluhovali mu diakoni — zaviazali mu oči šatkou; ľud chcel umrieť s ním.
V noci po poprave zobrali kresťania jeho mŕtve telo a s najväčšou úctou a slávou ho pochovali.
Slávne svedectvo viery nám dnes podávajú všetci mučeníci. Zaujímavé je to, že každý osve bol mučený a každý skvele, hrdinsky sa osvedčil nielen vo viere, ale i v láske k bratom.
Pápež Kornel, keby sa z vypočítavosti skrýval, keby mu nezáležalo na prvom zatknutom kresťanovi, nebol by nikdy vydal také slávne svedectvo viery a lásky, ako vydal týmto činom. V zatknutom kresťanovi videl zatknutého Krista, preto sa ponáhľal k nemu. Žiadne vytáčky a žiadne kompromisy! Preto evanjelizoval ešte aj v smrti.
Biskup Cyprián ďakuje a vypláca, odmeňuje tých, ktorí ho oberajú o život! Vie, komu uveril, vie, za koho umiera!
Pane Ježiša, pokorne ťa prosím o milosť, aby sa nás hrdinské činy dnešných ľudí-svätcov hlboko dotkli v duši..., aby sme ich slávne svedectvo viery dokázali nielen obdivovať ale aj nasledovať, aspoň v drobnom, každodennom živote! Môže to byť raz «slávnym svedectvom nasej viery!» Amen.
KONÁM
Vydám dnes svedectvo Kristovi: V čom? Kedy? Ako?
Miriam Liptovská, Celý rok so svätými.