Chlapec hovorí mamičke: Zajtra mam narodeniny však?!

Zobuď ma ráno o 6. h. Súrodenci si zašomrali popod nos: Chce, aby sme ho oslavovali. A chce si to užiť čo najdlhšie! Oslávenec ráno vstal, šiel na sv. omšu a po návrate donesie mame kvet, povie, že jej ďakuje a pri sv. omši sa za ňu modlil.

Gýčový príbeh. Možno. Aj mne pripadá tento katechetický príbeh násladlý, aj keď niektoré deti sú šikovné, múdre a zbožné.

------------

Napríklad na cyklotúre, keď sme oddychovali prišiel jeden podpitý muž pýtal sa, čo sme kto sme. Ja: Vyslanci Cirkvi. On povedal veľmi vulgárne slovo na Cirkev. Kto reagoval, Jedno dievča z detského domova, nedávno pokrstená. Ona by sa za vieru aj bila.

------------

Katechetický príbeh z úvodu nám však pekne naznačuje, že v deň narodenín, by sme mali ďakovať rodičom a Bohu. Narodenie nie je to v žiadnom prípade naša zásluha. Preto sa v Cirkvi neoslavujú narodeniny, ale v cirkevnom prostredí meniny. Pri nich sa však oslavoval patrón – svätec. A pri tej príležitosti prosili patróna o ochranu. Preto mali kresťania mená po svätcoch.

V Cirkvi oslavovali iba narodeniny Pána Ježiša, a Jána Krstiteľa – sú to udalosti zaznačené vo Svätom Písme. Narodenie Panny Márie nie je vo Svätom Písme, ale keďže Mária má význačné postavenie v dejinách spásy, začalo sa sláviť na východe pravdepodobne po cirkevnom sneme v Efeze (431), keď bola Panna Mária vyhlásená za Bohorodičku. V západnej Cirkvi sa tento sviatok sa začal sláviť asi až začiatkom 8. storočia. Efezský snem aj poskytuje dôvod dnešného sviatku. Mária má význačné miesto je matkou Pána Ježiša – Bohočloveka a preto si zaslúži, aby sme si jej narodeniny pripomenuli.

A robíme to v duchu povedaného. Za narodenie ďakujeme v prvom rade Bohu. Teda oslava Narodenia Panny Márie je oslavou Boha; vďakou za Máriu.

Turzovka, 8.9.2020