Dan 7, 9-10. 13-14, 2 Pt 1, 16-19, Mt 17, 1-9
Úžasnú udalosť premenenia Pána nám opisujú traja evanjelisti: Marek (9,2-13), Matúš (17,1-9) a Lukáš (9,28-36).
Odvoláva sa na ňu aj apoštol Peter vo svojom Druhom liste (2 Pt 1,16).
Tajomstvo premenenia Pána je v úzkom vzťahu s tajomstvom Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania. Ako tomu bolo u Ježiša, aj naše oslávenie a vzkriesenie sa začína našimi krížmi na zemi.
AJ JA SA PREMENÍM
Na konci školského roku pýtal sa katechéta detí, ktorá látka z roka sa im najlepšie a najviac páčila. Desaťročný chlapček dal vynikajúcu odpoveď: Pánovo Premenenie na hore Tábor!
A prečo? — pýtal sa katechéta.
Lebo to je celá viera!
A to zase ako? — vyzvedal prekvapený katechéta.
Toto mi hovorí, že aj ja sa premením! Hovorili ste nám predsa, že Pán Ježiš nič nespravil, čo sa nás netýka. Trom apoštolom ukázal zaživa, akí budeme po smrti. Tu môžeme byť chorí, slabí; tu nás môžu prenasledovať a nás usmrtiť; to je všetko nič! My sa premeníme ako on! Potom sme sa učili, že po vzkriesení rany Pána Ježiša žiarili. Nemusíme sa preto báť utrpenia a prenasledovania. Naozaj sa môžeme tešiť, že sa premeníme!
Katechéta ostal dojatý. Chlapec mal súhrn viery v božskej čnosti nádeji! «Aj ja sa premením!» To mu stačilo na radosť.
Pane, v prekvapujúcej nádeji tohto chlapca dovoľ, nech sa prihovorím listom všetkým chorým, trpiacim a prenasledovaným pre tvoje evanjelium:
Brat, sestra, na osobnom kríži!
Dnešný deň premeňme na ústredný sviatok nádeje. Je to božská čnosť, ktorá vystriekla ako pramienok pri svätom krste. Čím viac je duša spojená s Bohom, čím sa viac rozvíja v milosti, tým je mohutnejšia i nádej. A čo je to nádej?
Je to horúca túžba po spojení, splynutí, stotožnení sa s Bohom, spojená s istotou. Rodí ju živá viera, z nej sa rozvíja. Čím sme osobne presvedčenejší o Bohu, jeho láske, tým viac túžime po ňom. Je to hnacia sila dopredu, do výšok. Na vrchole, pri splnení sa mení v absolútnu lásku.
Keď je to pravda, raduj sa, sestra-brat! Radujme sa!
Svätý Pavol bol taký preniknutý nádejou na toto zjednotenie, že priam radosťou kričal a písal Rimanom: «Súdim však, že utrpenia terajšieho času nie sú rovné sláve, v ktorej sa máme zjaviť... Vieme, že tým, čo Boha milujú, všetky veci sú na osoh...» (Rim 8,18-28). To stupňuje v takú istotu spásy, že nás to musí uchvátiť, keď volá:
«Ak Boh za nás, kto proti nám? Kto nás odlúči od lásky Kristovej» (Rim 8,31.35) A pekne vymenúva tie príkoria, ktoré sa nás môžu dotýkať v každodennom živote.
Apoštol národov si je istý, že niet ničoho a nikoho pod slnkom, čo by nás mohlo odlúčiť od Krista, keď po ňom vrúcne sami túžime.
Brat, sestra!
Predohrou našej hory Tábor je náš osobný kríž. Nie všetkých apoštolov pozval na horu Tábor. Chcel tým zdôrazniť, že len «vyvolení» budú hodni tohto tajomstva. Dokonca i tým zakázal o tom hovoriť predčasne. Chcel tým povedať i nám:
— Tvoj kríž, tvoje prenasledovanie sa raz takto premení!
Zjavenie som previedol na osamelom a vyvýšenom mieste.
V utrpení si aj ty, sestra-brat, celkom sám. Azda nik ťa nechápe, nik nepozná tvoje bezsenné noci, tvoje odlúčenie, vyradenie... Ani nebadáš, ako sa premieňaš, akí ste inakší od prostredia. Túto prácu dokonáva vo vás Svätý Duch a moja Matka. Poddajné duše dozrievajú potom na sväté Lidviny, Amálky, ktoré sú také uchvátené osobnou horou Tábor-Kalváriou, že dokážu volať ako moji traja apoštoli: «Ostaňme tu!»
Tieto duše sa už vžili do tajomstva osobného premieňania, utrpenia — lebo každé tajomstvo má tento cieľ pre človeka — a takto by chceli chváliť Otca.
Brat, sestra, vystúp z prostredia a z výšky utrpenia pozri na mňa. Som pred tebou Ježiš oslávený. Nehovor nikomu o milosti svojho kríža. Je to milosť pre teba. Iných sa to dotýka druhoradé. Zbadajú na tebe, že ťa nič nezlomilo, že si ich tajomnou silou, lebo sa zastavia a povedia ticho i hlasno:
— Ako to, táto trpiaca duša, tento chorý, tento prenasledovaný človek je taký šťastný!
Brat, sestra, kňaz, zasvätená duša!
Tento list chcel oznámiť len toto: Buďte šťastní, keď ste vyvolení Ježišom na premenenie utrpením! Dnešný sviatok nech nám všetkým pripomenie slová chlapčeka: «Aj ja sa premením!»
Aby ste žili v tejto nádeji, modlím sa za vás.
KVET
Zakryť každú bolesť v myšlienkach, slovách, skutkoch. Otčenáš, Zdravas... za chorých a trpiacich.
Miriam Liptovská, Celý rok so svätými