Narodil sa v dedinke Biga’ Kafra v Libanone v roku 1828.
Vstúpil do rehole Libanonských maronitov a prijal meno Sarbel. Keď bol vysvätený za kňaza, v úsilí o hlbšiu samotu a o vyššiu dokonalosť sa vzdialil z kláštora Annaia a uchýlil sa na púšť, kde slúžil Bohu v najväčšej životnej prísnosti, v ustavičných pôstoch a modlitbách. Usnul v Pánovi 24. decembra 1898.
Poznámka: Meno tohto svätca je libanonské, origiálne písané v arabčine a číta sa „Šarbel“ (tak sa uvádza napr. v českom direktóriu), preto možno v cudzojazyčných prameňoch jeho meno nájsť v podobe „Charbel“ či „Sharbel“. V latinčine nejestvuje „š“, preto latinská SH prepisuje „Sarbel“, ale v slovenčine by malo byť „Šarbel“.
Z Listov svätého pustovníka Ammonia (Najbližší Bohu sú ustanovení za lekárov duší)
Milovaní v Pánovi, vy viete, že po porušení príkazu duša nemôže poznať Boha, ak sa nevzdiali od ľudí a všetkých zamestnaní. Vtedy totiž uvidí svojho protivníka, ako jej odporuje. Keď však uvidí svojho protivníka, ktorý s ňou bojuje a keď ho premôže a on zavše s ňou zápasí, vtedy Boh prebýva v nej a smútok sa pretvára na radosť a plesanie. Ak je však v boji premožená, nastúpi do nej smútok a ochabnutosť s mnohými inými vecami a ťažkosťami všetkých druhov.
Z tohto dôvodu otcovia žili osamote na púšti, ako Eliáš z Tesby, potom Ján. Nemyslite si, že boli medzi spravodlivými ľuďmi tým, že medzi ľuďmi konali spravodlivo, ale najprv boli vo veľkom tichu a takto dostali Božie čnosti, aby v nich Boh prebýval a vtedy ich Boh poslal medzi ľudí, až keď dosiahli všetky čnosti, aby boli rozdávačmi Božími a uzdravovali ich choroby. Boli totiž lekármi duší a chceli uzdravovať ich slabosti. Z tohto dôvodu boli vytrhnutí z ticha a poslaní k ľuďom; ale až vtedy sa posielajú, keď boli uzdravené ich slabosti. Nemôže sa totiž stať, že by sa posielala duša k ľuďom na ich budovanie, kým by mala nejaké nedokonalosti. Tí však, čo ešte nedosiahli dokonalosť, a idú, idú podľa svojej vôle, nie však z Božej vôle. Boh o takýchto, karhajúc ich, hovorí: „Ja som ich – hovorí – neposlal a oni utekali.“ (porov. Jer 23,21) Preto ani svoju dušu nemôžu zachovať, tým menej môžu iné duše budovať.
Tí však, ktorých Boh posiela, neradi sa vzďaľujú od ticha. Vedia totiž, že v tichu získali Božiu silu. Avšak aby neboli takými, žeby neposlúchali Stvoriteľa, vychádzajú na duchovné budovanie, pričom napodobňujú jeho: ako Otec poslal svojho pravého Syna z neba, aby uzdravoval všetky choroby a neduhy ľudí. Je totiž napísané: „On vzal na seba naše bolesti a niesol naše neduhy.“ (Iz 53,4; Mt 8,17) Preto všetci svätí, ktorí prichádzajú k ľuďom, aby ich uzdravili, napodobňujú Stvoriteľa vo všetkom, čím sa stávajú hodni byť adoptívnymi Božími deťmi, a ako je Otec a Syn, aj oni nech sú na veky vekov.
Hľa, milovaní, ukázal som vám silu ticha, ako z každej strany uzdravuje a aké milé je Bohu. Preto som vám napísal, aby ste boli silní v tej veci, ktorej sa venujete, a aby ste vedeli, že pomocou ticha napredovali všetci svätí a preto v nich prebývala Božia sila, preto im naznačovala nebeské tajomstvá, preto jeho milosť celú starobu tohto sveta porazila. A ten, čo vám toto napísal, jeho pomocou prišiel k takémuto meradlu.
Sú aj v tomto čase mnohí mnísi, ktorí nemôžu vytrvať v tichu, pretože nemohli premôcť svoju vôľu. A tak medzi ľuďmi ustavične bývajú takí, ktorí nevedia pohŕdať sebou, utekať pred zvykmi ľudského rodu a v boji zápasiť. Preto zotrvávajú so svojimi príbuznými, tešiac sa s nimi po celý čas svojho života. Preto nie sú hodni božskej nežnosti, ani toho, aby v nich prebývala Božia sila. Keď sa im zjaví sila, nachádza ich takých, že sa tešia z tohto stánku sveta a z vášní duše a tela, a preto nemôže na nich zostúpiť; ba láska k peniazom a prázdna ľudská sláva a všetky slabosti duše a zamestnania nedovoľujú, aby na nich zostúpila Božia sila.
Vy však buďte silní v tej veci, ktorej sa venujete. Tí totiž, čo odstupujú od ticha, nemôžu premôcť svoje vášne, ani nemôžu bojovať proti svojmu protivníkovi, keďže sú podriadení svojim vášňam; vy však premáhate vášne a Božia sila nech je s vami.
RESPONZÓRIUM Flp 3, 8b. 10a; Rim 6, 8
Všetko som stratil, aby som získal Krista, * Aby som poznal jeho, moc jeho zmŕtvychvstania a účasť na jeho utrpení.
Ak sme zomreli s Kristom, veríme, že s ním budeme aj žiť. * Aby som poznal jeho, moc jeho zmŕtvychvstania a účasť na jeho utrpení.
Modlime sa
Bože, ty si svätého kňaza Šarbela povolal na osobitný boj na púšti a naplnil si ho každým druhom zbožnosti; prosíme, udeľ aj nám, aby sme sa stali nasledovníkmi Pánovho utrpenia a tak si zaslúžili mať účasť na jeho kráľovstve. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.