Bola dcérou aragónskeho (terajšie Katalánsko v Španielsku) kráľa Pedra III. a mladšou vzdialenou príbuznou sv. Alžbety Uhorskej (Durínskej), na počesť ktorej dostala pri krste meno. Narodila sa pravdepodobne roku 1270.
Sotva dosiahla 12 rokov, vydali ju za portugalského kráľa Dionýza, s ktorým mala dve deti: dcéru Konstanciu (1290) a syna Alfonza (1291), ktorý nastúpil po otcovi na portugalský trón.
Alžbetino manželstvo s Dionýzom nebolo šťastné. Kráľ jej bol neverný a mal niekoľko nemanželských detí so svojimi milenkami. Alžbeta tým nesmierne trpela, ale ani nie tak preto, že ju manžel ponižoval a zrádzal, ale skôr preto, že sa ťažko previňoval proti Bohu. Napriek všetkému sa správala voči nemu veľmi láskavo. V jeho neprítomnosti viedla prísny život, akoby žila v kláštore. Umŕtvovala sa a veľa sa modlila za manželovo obrátenie. V sebazapieraní išla tak ďaleko, že starostlivo opatrovala aj kráľove nemanželské deti.
Dospievajúci Alfonz hľadel s nevôľou na otcovo počínanie a zdalo sa mu, že kráľove nemanželské deti obmedzujú jeho synovské a nástupnícke práva. Vzniklo tak nebezpečné napätie medzi otcom a synom. Obidvaja mali stúpencov a hrozila krvavá zrážka. Alžbeta vložila všetku silu svojej mimoriadnej osobnosti do sprostredkovania mieru. Sokovia sa zmierili. No kráľ nebol spokojný. Upodozrieval Alžbetu, že nadŕža Alfonzovi. Vykázal ju preto z kráľovského dvora a dal ju strážiť. Ale časom uznal svoju chybu a usiloval sa zvýšenou láskavosťou vynahradiť vernej manželke krivdu, ktorú jej spôsobil. Keď Dionýz ťažko ochorel, Alžbeta sama prevzala jeho ošetrovanie a preukazovala mu všetku možnú lásku a pomoc. Kráľ zomrel roku 1325 zmierený s Bohom i so svojimi blízkymi.
Ovdovená Alžbeta sa celkom oddala dobročinnosti. Predala svoje majetky i klenoty a peniaze rozdala chudobným, nemocniciam a kláštorom. Ba obliekla si rúcho františkánskeho tretieho rádu a žila v kláštore klarisiek v Coimbre. Z tohto kláštora vychádzala len vo vážnych prípadoch. Tak to bolo, keď vznikol vážny spor medzi jej synom Alfonzom a mužom jej dcéry, kráľom Ferdinandom IV. Kastílskym (stred. Španielsko). Alžbeta sa ponáhľa uzmieriť znepriatelených švagrov. Ale ťažká cesta a duševné napätie ju celkom vyčerpali. V mestečku Estremoz (vo východnom Portugalsku) ju prepadla prudká horúčka, ktorej Alžbeta podľahla. Zomrela v náručí syna Alfonza a jeho manželky 4. júla 1336.
Pochovali ju v Coimbre. Jej hrob sa stal cieľom pútí a miestom mnohých mimoriadnych milostí. Začiatkom 16. storočia pápež Lev X. dovolil Alžbetu verejne uctievať s titulom "blahoslavená". Vlastný proces svätorečenia sa začal až v 17. storočí. Roku 1612 otvorili jej hrob a jej telo našli neporušené. Roku 1625 pápež Urban VIII. vyhlásil Alžbetu Portugalskú za svätú.
ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom. Tatran Bratislava 1991