2 Kr 2, 1. 6-14, Mt 6,1-6. 16-1

Včera v súvislosti so žiadosťou Pána Ježiša, aby sme bolo dokonali, som hovoril o potrebe poznania seba.

Pomáhajú nám v tom iní – sú akoby našim zrkadlom: Preto je dobré vypočuť si mienku iných, prijať i kritiku. Pohľad iných však môže byť skreslený povrchnosťou, lichotením, alebo nevraživosťou. V konečnom dôsledku si však treba uvedomiť, že mienka iných mi ešte nedáva presný obraz o mne. Lichotníci nás môžu zdeformovať, nevraživá kritika až zlomiť.

Je treba hľadať pravdu o sebe. Tú pravdu spoznáme vtedy, keď sa začneme zamýšľať nad motívmi a pozadím svojho konania. To, čo nám iní hovoria, môže byť správne, ale čo keď motív, s ktorým to bolo vykonané, nebol v poriadku. Niekedy, keď sa takto zamýšľame nad svojimi motívmi, sa musíme vyľakať. A radšej pred tým utekáme. Spoznávame totiž, akými prázdnymi, sebeckými, nespokojnými, zúfalými a bezmocnými sme v hĺbke svojho srdca. Uvedomujeme si, ako málo sa zhoduje náš obraz s „dobrým obrazom“, ktorý (možno) majú o nás iní.

 Veľmi dôležitý je motív. Pán Ježiš dnes mnohonásobne upozorňuje na správny motív: nekonajte svoje dobré skutky pred ľuďmi, aby vás obdivovali, keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá, aby tvoja almužna zostala skrytá, nemodlite sa aby vás ľudia chválili, nepostiť sa aby ľudia videli, že sa postíte. Keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie ľudia zbadali...

Všimli ste si na životopisoch svätcov, že prešli veľkými skúškami. Myslím preto, aby ostali „pri zemi“, aby mali správny úmysel. A ten je základom dokonalosti človeka.

Turzovka, 17.6.2020