Sk 22, 30; 23, 6-11, Jn 17, 20-26

Vylejte vedro vody – omnoho rýchlejšie sa vyparí ako z nádoby.

Aj na nepremokavom podklade. Rozrúbte poleno na malé triesky – omnoho rýchlejšie zhorí ako celé poleno. Príroda nás učí, že ak sa niečo chce zachovať, musí to držať spolu. Prapredok Svätopluk nám to zanechal v legende o prútoch. Lenže, ako je to v národe? A nielen našom a žiaľ aj medzi kresťanmi. Nejednota – to sú dejiny ľudstva a je to zároveň tragédia ľudstva. Počuli sme to aj v prvom čítaní: Ale Pavol vedel, že jedna časť sú saduceji a druhá farizeji. Preto sa medzi nimi strhol sa veľký krik... veliteľ z obavy, že Pavla roztrhajú, poslal dolu vojakov, aby im ho vyrvali a odviedli do pevnosti.

Potrebu jednoty nám Pán Ježiš zdôraznil v modlitbe: „Svätý Otče, neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno. A vyjadril aj dôvod jednoty: aby svet uveril, že si ma ty poslal. A keďže to považuje za dôležite, zopakoval: Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa.

Jednota jeho nasledovníkov je svedectvom svetu a je to zároveň zákon zachovania kresťanstva. Tiež zákon zachovania jednotlivých kresťanov – každého z nás. Iba v jednote s inými sme zjednotení s Ježišom a tým so Stvoriteľom, ktorý dáva život. Veď tak je Ježiš v nás a my v ňom.

Turzovka, Dom sv. Jozefa, 28.5.2020