Sk 16, 11-15, Jn 15, 26 – 16, 4a

Fero sa stretne s kamarátom a pýta sa: Kde ideš?

On: Na pivo. Fero: Tak idem aj ja, keď má tak nútiš!

Veľmi ľahko sa dáme „donútiť“ na to, čo nám je príjemné. Keď sa Pavol so sprievodom dostali na európsky kontinent, bolo im príjemné, že prvá európska kresťanka Lýdia ich poprosila: Ak si myslíte, že som verná Pánovi, poďte do môjho domu a zostaňte.“ A prinútila nás – počúvame v prvom čítaní.

Samozrejme sv. Pavol nepatril k tým, ktorí hľadali iba dobré, lahodné zážitky. Ale toto mu iste padlo dobre. Aj si oddýchol, aj začalo sa v Európe šíriť evanjelium.

Apoštoli sa dokonca tešili, že mohli niečo pre Ježiša vytrpieť.

Sv. Pavol sa dokázal tešiť aj vo väzení, lebo mohol niečo vytrpieť pre evanjelium a tak o ňom svedčiť (Sk 16,16-34). Rovnako ako predtým Peter a Ján odchádzali z veľrady natešení, že boli uznaní za hodných znášať potupu pre toto meno (Sk 5,41).

Prečo to takto dokázali a zvládli? Odpovedá na to dnešné evanjelium. Po prvé, boli nato pripravení. Toto som vám povedal, aby ste sa nepohoršovali. Vylúčia vás zo synagóg, ba prichádza hodina, keď sa každý, kto vás zabije, bude nazdávať, že tým slúži Bohu.

Po druhé: „Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo. Ale aj vy vydávate svedectvo, lebo ste so mnou od začiatku.

Mali Tešiteľa.

Turzovka - Vršek, 18.5.2020