Sv. Florián patril u nás medzi "udomácnených" svätých.

Keďže sa uctieval ako patrón požiarnikov (hasičov), jeho sochu alebo obraz bolo možné nájsť na mnohých požiarnych zbrojniciach alebo pri nich.

Nezachovali sa o ňom priame historické dokumenty. Ale neskoršie zaevidované pamiatky, miestne pomenovania a dávna úcta hovoria v prospech jeho skutočnej existencie.

Podľa neskorších životopisov (zo 7.-8. stor.) Florián bol kresťanský vojak. Podľa niektorého životopisu bol vyšší dôstojník, ktorý chcel zachrániť 40 kresťanov uväznených v prenasledovaní cisára Diokleciána. Z Mauntemu pri Kremse, kde býval, sa vybral do Lorchu (ter. Horné Rakúsko), kde miestodržiteľ Akvilín držal kresťanov, ktorých čakala smrť. Ale keď sa miestodržiteľovi vojaci dozvedeli o cieli Floriánovej cesty, zajali ho a predviedli pred Akvilína. Ten sa pokúšal najprv odviesť kresťanského dôstojníka od viery. Keď sa mu to nepodarilo, dal ho mučiť a napokon s kameňom priviazaným na šiju hodiť do rieky Enns, kde sa utopil.

Iné životopisy predstavujú Floriána s menšou obmenou ako vojenského vyslúžilca, ktorý sa šiel pripojiť k zajatým kresťanom, aby spolu s nimi podstúpil smrť. Aj tie hovoria o utopení v rieke Enns, a to 4. mája 304.

Sv. Florián sa najviac uctieval a doteraz uctieva v strednej Európe, najmä v Rakúsku a Bavorsku. Nad jeho hrobom vznikol najprv benediktínsky kostol a neskôr slávne opátstvo rehoľných kanonikov (St. Florian). V r. 1183 modenský biskup Egídius preniesol časť relikvií sv. Floriána do Poľska, kde v Krakove knieža Kazimír dal postaviť na česť mučeníka peknú baziliku.

Mučeníka sv. Floriána vzývajú ako ochrancu proti ohňu a povodni.

Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 4. Priatelia dobrej knihy Trnava 1992