Sk 4, 1-12, Jn 21, 1-14

Prirovnania sa časom menia.

Dnes sme počuli v Božom slove šesťkrát: Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. Raz v prvom čítaní a päťkrát v medzispeve.

Aj keď toto prirovnanie už v bežnej reči nepoužívame, vieme o čo ide. Je to motív rozprávok – z Popolvára sa stane princ. Vymýšľam nové prirovnanie; z piateho kolesa sa stane volant. Peter hovorí Židom po uzdravení chromého človeka: nech je známe vám všetkým a všetkému izraelskému ľudu, že v mene Ježiša Krista Nazaretského, ktorého ste vy ukrižovali, ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych, stojí tento človek pred vami zdravý! A zdôrazňuje, že v nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení.“

Ukrižovaný Ježiš sa stáva najdôležitejší pre človeka. Nielen pre toho chromého a uzdraveného, ale aj pre nás.

Ježiš sa stal najdôležitejší pre apoštolov postupne. Evanjelium to vysvetľuje takto: Šimon Peter im povedal: „Idem loviť ryby.“ Povedali mu: „Pôjdeme aj my s tebou.“ Išli a nastúpili na loď. Ale tej noci nechytili nič. Bol to návrat k pôvodnému povolaniu, alebo „úlet“ v ťažkej chvíli? To nie je dôležité. Podstatné je to, že opäť spoznali Pána a presvedčili sa, že Ježiš žije.

Prirovnania sa menia, potreba hľadať a spoznávať Ježiša ako najdôležitejšie v živote, nie!

 Turzovka - Vršek, 17.4.2020