Sk 3, 11-26, Lk 24, 35-48 

Mučeníkom pravdy (i domnelej) sa pripisujú rôzne posledné slová, ktoré sa dajú zhrnúť do slogana: Mňa zabijete, ale pravdu neumlčíte.

Ich nasledovníci hrdo vyhlasovali, že sú toho dôkazom.

Peter potom ako uzdravil chromého od narodenia sa mohol cítiť v podobnej situácii. A v tom zmysle aj vyhlásil: Zabili ste pôvodcu života, ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych; a my sme toho svedkami. Nehovorí však o pokračovaní v hlásaní pravdy (aj to), ale vyjadruje zaujímavú a až nelogickú vetu: Zabili ste pôvodcu života. Dá sa zabiť „pôvodca života“? Je možné zabiť Boha, veď on je pôvodca života.

A tu sme pri veľkom tajomstve, ktoré sa nám po hlbšom zamyslení nemôže nijako vtesnať do našej logiky. Z dvoch dôvodov:

1. Boha nemôžme zabiť. Preto aj v tomto veľkonočnom čase musíme uvažovať nad „vtelením Boha do ľudskej osoby“. Výsledok tejto úvahy je, že možno zabiť v bohočlovekovi Ježišovi, človeka, ale nie Boha.
2. A prichádzame k väčšej nelogickosti. Ako mohol Boh až tak milovať človeka, aby sa za nás dal zabiť?!

Milý poslucháč (takto zvykli písať starí autori), neprejdi nevšímavo popri tomto tajomstve (týchto tajomstvách).

Turzovka - Vršek, 16.4.2020