Jer 11, 18-20, Jn 7, 40-53

Pre človeka je prirodzené, že má strach.

Pomáhal mu celé generácie prekonať rôzne udalosti a uchrániť od mnohých nebezpečenstiev. Strach môže aj zväzovať a dokonca človeka paralizovať (pozícia mŕtveho chrobáka). V prvom čítaní sme počuli, že Jeremiáš sa cíti sa ako krotký baránok, vedený na zabitie; Hovorí si: stroja proti mne úklady: „Vytnime strom v jeho miazge, vykoreňme ho zo zeme živých, nech sa už ani nespomenie jeho meno!“ Obavy prekonáva dôverou v Boha. Jemu postúpil svoj spor.

Už dva roky prežíva naša spoločnosť „turbulencie“, ktoré začali vraždou investigatívneho novinára. Položil som si otázku, či mal tento novinár a ďalší, jemu podobný, strach. A prečo to robili? Pre peniaze, slávu, tužili po spravodlivosti? Možno sú tiež takými prorokmi dnešných dní. Takí sú vždy prínosom. Ako Nikodém (dnešné evanjelium), ktorý sa zastáva Pána Ježiša: „Odsúdi náš zákon človeka prv, ako by ho vypočul a zistil, čo urobil?“

Všetci sme pozvaní hľadať pravdu a spravodlivosť. Máme byť hľadači pravdy a spravodlivosti, aj keď pritom musíme často prekonávať strach.

Turzovka, Vršek, 28.3.2020