Ez 47, 1-9. 12, Jn 5, 1-3. 5-16

Čo poviete, mal by žiť človek s túžbou?

V Jeruzaleme pri Ovčej bráne pri rybníku, hebrejsky zvaný Betsata, bol aj istý človek, chorý už tridsaťosem rokov.

Anonymný muž ležiaci pri rybníku zvanom Betsata čakal tridsaťosem rokov, kým sa uzdraví ...

Celý ten čas jeho života možno charakterizovať ako „žiť s túžbou“. Veriaci, ktorý „žije s túžbou“ sa modlí, aby sa jeho túžby splnili. Naše vlastné modlitby často nie sú vždy zodpovedané okamžite. Trvalo to dlho, kým ho tam videl Ježiš ležať a zvedel, že je už dlho chorý, povedal mu: „Chceš ozdravieť?“

Aj my veriaci musíme „žiť s túžbou“, lebo viera, láska a nádej sú v očakávaní. S nesplnenými túžbami a problémami, ktoré máme, sa môžeme lepšie vyrovnať, ak ich môžeme prediskutovať s Pánom a stať sa viac otvorenými pre jeho riadenie. Je dobré uveriť, že Ježiš sa skutočne zaujíma o naše blaho. Jeho cesty sú vždy nad našimi cestami, jeho myšlienky vždy nad našimi myšlienkami. Viera v tento vnútorný rozhovor s Ježišom je tajomstvom vnútorného života Ducha.

Žijeme s túžbami. Komunikujme ich s Pánom. Buďme istí, že on o nás vie.

Turzovka, Vršek, 24.3.2020