Dt 4, 1. 5-9, Mt 5, 17-19

Čim sa hrdíme ako jednotlivci, čím sa chválime ako národ?

Sme hrdí na seba? Priznajme, že sme na veľa veci hrdí. Máme však toľko inteligencie, aby sme sa zjavne nechválili.Rôznymi rafinovanými spôsobmi to však dávame najavo.

Chválime sa národom? Tak, to nepočuť. Ak zachytávame chvály od politikov na národ, tak v takomto zmysle: Ako prví sme siahli k takým krokom (aby sme napríklad zabránili šíreniu epidémie), zvýšili sme zamestnanosť, životnú úroveň... Ale to nie je chvála na národ, ale na seba, svoje vladárenie, pripadne stranu. To je to rafinované chválenie sa. Mohli by priamo povedať: „Urobil som to ja!“

Počuli ste chválu na národ tohto typu? Veď ktorý národ je taký veľký a má bohov tak blízko, ako je nám blízko Pán, náš Boh, kedykoľvek ho vzývame?! A kde je národ taký slávny, ktorý by mal také spravodlivé prikázania a ustanovenia, ako sú všetky tieto zákony, ktoré vám ja dnes predkladám?! (1. čítanie)

Aplikujme si túto otázku, každý na seba. Chválime, napíšem radšej, „tešíme sa“, že sme v blízkom vzťahu s Bohom? Tešíme sa, že prikázania Božie a Cirkevné ustanovenia sú nám blízke a považujeme ich za spravodlivé (úžasné)?

A nepovažujme ich za vec minulosti. Pán Ježiš hovorí: Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť.

Vieme čim by sme sa mali hrdiť my, národ.

Turzovka – Vršek, 18.3.2020