Filozofia nie je odtrhnuté od života.

Aj keď sa nám to zdá a často sa to tvrdí! Viete, že  Nitzeho filozofia vytvorila monštrum menom Übermensch, rovnako veľa zla spôsobila filozofia Marsa a Engelsa.

Vojny nie sú ani tak konfrontáciami národov, skôr konfrontáciami kultúr, ktoré vytvára filozofia.

Tomáš Akvinský bol veľduch, ktorý porazil už raz moslimský svet. Silou myšlienky. Arabský svet bol vtedy na intelektuálnej výške a tým aj mocenskej. Pomohlo im v tom to, že za základ filozofie zobrali Aristotela. Aristotelismom s gréckou prírodnou filozofiou, ktorou sa nechali ovplyvniť arabskí lekári, filozofovia či alchymisti ich priviedol na špičku vtedajšieho sveta. Mena ako Avicenna či Averroes bola pre stredoveku Európu čímsi na spôsob kanonizovaných klasikov. Arabi používali strelný prach, od Indov prevzali číselnú sústavu, objavili i umenie destilácie (tu snáď pôsobil zákaz Koránu piť alkohol, čo sa niekedy chápalo iba na víno, nie však na destiláty). S množstvom týchto technológii sa Európa zoznámila až vďaka vojakom vracajúcim a z krížových výprav. Rozvíjala sa matematika (bol objavený spôsob, jak vypočítať ľubovoľnú odmocninu z nejakého čísla) a astronómia. Arabská alchýmia bola orientovaná predovšetkým experimentálne a pripomínala dnešnú chémiu omnoho viac než neskoršia alchýmia európska.

Vzostup európskej kultúry začal práve Tomášom Akvinským, ktorý si zobral za základ myslenia Aristotela. Dovtedy kresťanskí filozofi mali za základ Platóna. Tomáš Aristotela lepšie pochopil a interpretoval prostredníctvom neho aj teológiu a vďaka vynikajúceho učiteľa sv. Alberta Veľkého i prírodné vedy.

Došlo k stretu dvoch svetov – arabského a kresťanského a začal víťaziť kresťanský. Európa sa stala lídrom sveta.

Teraz opäť dochádza ku konfrontácii tých dvoch svetov. A neostáva nám nič, iba prosiť dnešného svätca, aby nám vyprosil podobného veľkého mysliteľa, ktorý by zachránil Európu.