1 Sam 4, 1-11, Mk 1, 40-45

Včera na Biblickej hodinke padla otázka: Dokedy má rodič zodpovednosť za detí?

To je, zdá sa, skôr výnimka. Rodičia ako keby vôbec túto zodpovednosť nemali. Nechávajú z detí vyrasť samorasty. Nechcem to radikalizovať, ale môžeme sa zhodnúť, že v dnešnej dobe je aktuálny problém výchovy. V tomto týždni sme mohli počuť ako tínedžer napadol v škole učiteľa. Prekvapujúca bola rekcia jeho starej mamy. Tá svojho vnuka zastavala a hovorila, že aj škola sa mu musí prispôsobovať, nielen on škole. Reakcie starých v mojom okolí bola: Za našich čias to tak nebolo. My sme museli počúvať, a keby sme sa sťažovali na pána učiteľa, dostali by sme od rodičov.

V dnešnom prvom čítaní sme počuli o dvoch nepodarených synoch. Príbeh konči lakonickým konštatovaním: Heliho synovia, Ofni a Finés zomreli. Dokonca pri symbole prítomnosti Božej – arche. Kniha Samuelova (2,12-36) vysvetľuje, že to boli „pekné kvietka“. Kradli z obeti, vyhrážali sa obetujúcim, zneužívali ženy posluhujúce v chráme.

Prečo k tomu došlo? Preto, lebo otec si neplnil povinnosti, začal ich karhať, keď už bolo neskoro. Preto prišiel za nim „Boží muž“ a vytkol mu, že synov si váži viac ako Boha“. A to je aj jeden z najhlavnejších problémov dnešnej spoločnosti. Rodičia nepovažujú detí za dar Boží. Ak ich nemajú, rúhajú sa Bohu, lebo si myslia, že Boh je povinný im ich dať. Ak ich majú, neberú ich ako Boží dar, ale svoje vlastníctvo. Dokonca sa domnievajú, že pred narodením môžu dieťa zahubiť. Pri výchove si neuvedomujú, že sú to Božie detí a podľa Nebeského otca ich majú vychovávať.

A tak rodičia chcú, aby sa ich deťom prispôsobovali už v škôlke. Učiteľky v nej tvrdia, že nie je problém s deťmi, ale ich rodičmi. Chcú, aby sa im prispôsobovali ostatné detí a potom aj škola.

A keď dorastú musia sa im prispôsobovať rodičia. Až vtedy si to uvedomia (niektorí) rodičia, že urobili chybu.

Dovolím si tu pripomenúť starú ľudovú „rozprávačku“. Malý chlapček niečo stružliká. Otec sa ho pýta čo robí: Synček: „Vyrezávam misku, aby keď zostarneš, mal si z čoho jesť ako náš dedo a nerozbíjal si nám taniere“. Otec pochopil a pozval otca, aby jedol s nimi pri stole a z taniera.

A ešte dlhujem odpoveď na otázku z úvodu. Za dieťa sme pred Bohom zodpovední do smrti. V akom zmysle? V dávaní príkladu. Často počuť: Nebol som v kostole, lebo mi prišli deti. Alebo, boli sme na návšteve u detí a nevieme kde je tam kostol. Príklad nezodpovedných rodičov. Prídu deti, pozveme ich do kostola, my ideme. Ideme na návštevu, dohodneme sa na návšteve sv. omše. Nech vedia, kde majú kostol.

Keď po rokoch prídu niektorí na spoveď zvyknú hovoriť: Moja mama, otec vždy chodili do kostola, tak som prišiel. Aj po rokoch niekedy náš príklad padne na úrodnú pôdu.

Turzovka, 16.1.2020