1 Jn 3, 7-10, Jn 1, 35-42
Odkiaľ pochádzaš, kde bývaš?
S takýmito, alebo podobnými otázkami sa neraz stretávame pri našich rozhovoroch s novými ľuďmi. Zaujíma to nielen ich ale aj nás, aby sme sa vedeli v prípade potreby obrátiť na toho dotyčného.
Dnes dostáva túto otázku aj Pán Ježiš. Dvaja učeníci, ktorí boli doteraz pri Jánovi Krstiteľovi, ho zanechávajú a idú nasledovať Ježiša. Počujú to krásne svedectvo Jána o Ježišovi: Hľa, Baránok Boží. Ich otvorené srdcia napĺňa Božia istota, že on je ten pravý Mesiáš. A tak sa vydávajú za ním. Na Ježišovu otázku: Čo hľadáte?, odpovedajú protiotázkou: Učiteľ, kde bývaš?. Poďte a uvidíte, odpovedá im.
V dnešnej dobe máme postavené a zariadené veľmi krásne či už byty, alebo domy. Snažíme sa predovšetkým o to, aby sme sa v nich cítili dobre, aby sa naši príbuzní vždy s radosťou vracali späť, aby tí, ktorí sa rozhodli nás navštíviť boli spokojní a nič im nechýbalo. Je to samozrejmé a normálne. Ale aký je náš duchovný byt, dom? Sme v stave odpovedať a vydať svedectvo o tom, že v našom srdci prebýva samotný Boh? Kým je obývané? Žiť v spojení s Kristom, druhou božskou osobou, je odpoveďou na otázku: Pane, kde bývaš? Ak je aj u mňa, tak môžeme ľahko počuť jeho krásnu odpoveď: No predsa u teba, v tvojom vnútri, v tvojom srdci, do ktorého som sa mohol spolu s mojim Otcom nasťahovať. Veď, kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok. Boh je láska, a kto zostáva v láske, zostáva v Bohu a Boh zostáva v ňom.
A tak sa teraz skúsme zamyslieť, ako to vyzerá s nami, s našimi predovšetkým duchovnými príbytkami. Hovorí sa, že kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce. Boh nás neustále volá. Chce aby naše srdce bolo pri ňom, aby sa napĺňalo permanentne jeho prítomnosťou. Už svätý Augustín hovorí: Nespokojne je moje srdce, kým nespočinie v tebe Bože. Úžasná citlivosť a silná potreba prežívať každý jeden okamih s Bohom v srdci. Učme sa tomu, aby aj v našich príbytkoch mohol prebývať živý Boh. Je to dôležité predovšetkým v tejto dobe, kedy Boh sa stáva nepodstatným. Odsúva sa nabok pretože je nezaujímavý a mnohí si myslia, že sa dá žiť aj bez neho. Využime dnešný deň, ktorý nám Pán dáva na oddych a upevnenie našich, či už rodinných, alebo medziľudských vzťahov, aby sme nazreli do ich hĺbky a našli odpoveď na otázku: Býva s nami živý Boh? Má svoje hlavné miesto v mojom srdci?
Myšlienky k homílii diakona Jozefa Vaľka