1 Jn 2, 18-21, Jn 1, 1-18 

Dnes večer to vypukne.

Prečo? Lebo bude Nový rok. Pritom to bude polnoc ako každá iná. Budú bujaré oslavy (či šialenstvo). Bojujú proti tomu ochranári, mnohé mesta sa zriekli oficiálnych ohňostrojov a financie venujú na pomoc postihnutým v Prešove.

Prečo takéto „oslavy“. Ťažko povedať, lebo nový rok začína pre každého v deň narodením.

Uvažujeme prečo také hlučné oslavy. Možno na prehlušenie nostalgie z toho, že nám unika čas, vybitie agresie, alebo... Neviem.

Možno tiež preto, lebo je to prerušenie všednosti, ktorú niekto nemá rád. Ostaňme pri nej, lebo včera nás táto téma zaujala a ak budeme vedieť prijať všedné dní, budeme vedieť správne prežiť i tie výnimočné.

Zoberme si príklad z Panny Márie. Don Tonino Bello o nej hovorí: „Žila tak, ako žijú všetci. Teda podobne, ako žila jej susedka. Pila vodu z tej istej studne. Drvila obilie ako ostatné v mažiari. Sedávala v chládku to­ho istého dvora. Aj ona sa večer vracala unavená, potom čo na poliach zbie­rala klásky...

Má­riin život bol plný rodinných a pracovných starostí tak ako náš. Mária sa celkom stotožňuje s ľudskými námahami, až sa nám natíska predstava, že naša trápna všednosť predsa nemôže byť taká banálna, ako si myslíme.

Áno, aj ona mala svoje problémy - zdravotné, ekonomické, vzťahové, adaptačné. Ktovie, koľkokrát sa vrátila z práčovne s bolesťami hlavy alebo so zármutkom, lebo Jozefovi sa už niekoľko dní vytrácajú zákazníci z dielne. Ktovie, na koľko dverí zaklopala, aby poprosila o nádennú prácu pre svoj­ho Ježiša v sezóne lisovania oleja. Ktovie, koľkokrát si musela ukrojiť z od­počinku, aby poobšívala už zodratý Jozefov plášť a upravila ho tak, žeby sa synovi nesmiali jeho nazaretskí kamaráti."

Dnes sme počuli: A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.

Skúšajme vidieť Ježišovu slávu v našom každodennom všednom živote. A výnimočné dní? Budú normálne.

Turzovka, 2019