Ján pochádzal z osady Betsaida na severovýchodnom brehu Genezaretského jazera.
Jeho otec sa volal Zebedej a matka Salome. Bol rybárom. Skôr, ako ho Ježiš povolal, bol učeníkom sv. Jána Krstiteľa. Medzi apoštolmi mal v prvotnej Cirkvi v Jeruzaleme významné miesto. Po odchode z Jeruzalema po roku 50 pôsobil v Malej Ázii, najmä vo veľkom meste Efeze. Za cisára Domiciána (81-96) bol pre Krista vyhnaný na ostrov Patmos v Egejskom mori. Máme od neho tieto novozákonné spisy: evanjelium, tri listy a Zjavenie sv. Jána apoštola. Zomrel okolo roku 100 v Efeze.
ZASLÚŽME SI TO!
Rozhodne si zaslúžme aspoň v hodine smrti počuť z úst samého Krista: «Najsvätejšia moja Matka, hľa, tvoj syn..., hľa, tvoja dcéra! Syn môj, dcéra moja, pozri, tu je tvoja Matka Mária, ktorá si ťa zobrala pod ochranu! Nemôžem ťa odvrhnúť, lebo za koho sa prihovára ona, ten má spásu zaistenú!»
Ján, učeník Pánov, počul tieto isté slová pod Krížom, keď Spasiteľ umieral. Tradícia nám zachovala podanie, že najsvätejšia Panna sa už nechcela vzdialiť z blízkosti Kalvárie. Ostala v Jeruzaleme. Svätý Ján sa o ňu staral. Bola mu zverená v najposvätenejšej chvíli pred smrťou jej Božského Syna.
Svätý Ján si to akiste zaslúžil. On jediný z apoštolov vytrval s Majstrom aj v jeho ponížení. Musel byť naozaj aj teraz «Synom hromu», keď dokázal čeliť tým, ktorí mu zabili Učiteľa, o ktorom nepochyboval ani teraz, že je Boh!
Apoštol Ján je predovšetkým apoštol Božstva Ježiša Krista.
Umelci nám ho asi nevdojak trochu sfalšovali: predstavujú ho ako jemného, citového mladíka, takmer s dievčenskou fyziognómiou. Jeho spiritualita je pevná až tvrdá, odoláva hromom a bleskom. Veď Ján bol rybárom ako jeho brat Jakub. Vedel, čo je to zápas s búrlivým morom! Vedel, čo je to zápas života!
Zapamätal si prvé slová prijatia Pána, ktoré povedal jemu a Ondrejovi: «Poďte a viďte!»
Videl, že Učiteľ Ježiš vedie tvrdý, asketický život. Nemá strechu nad hlavou, je spokojný s tým, čo im kto dá. Cez deň pracuje, v noci sa modlí. Rozdáva lásku a žne nenávisť a tá ho poženie až na kríž.
Aj Jánovi bolo ťažké chápať tak ako ostatným, že Ježiš nezakladá kráľovstvo pozemskej moci, ale kráľovstvo «lásky». Keby mu bol hneď porozumel, nebol by s bratom a matkou prosil od Pána prvé «ministerské kreslá». Keď sa však Majster pýtal, či môže s ním aj «piť kalich» jeho utrpenia — bez váhania vyhlásil s bratom: «Áno, môžeme!»
Ján nebol žiaden snilko, žiaden mäkkýš!
A predsa bol apoštol — «učeník, ktorého Ježiš miloval». — Pri Poslednej večeri spočinul na hrudi Pánovej. On najhlbšie prenikol do tajomstva lásky Kristovej. V spoločenstve Panny Márie sa ešte viac vyškolil v duchu jej Syna. Od nej sa učil prenikať stále hlbšie do tajomstiev viery a lásky.
— Viery, že Ježiš Kristus je jednorodený Syn Boží.
— Lásky, ktorú máme prejavovať zachovávaním Ježišových prikázaní.
Evanjelium začína svätý Ján veľkolepým pohľadom na Večné Slovo:
«Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a Bohom bolo to Slovo!» (Jn 1,1). A keď sa dá do písania listov, predstavuje Ježiša Krista ako «Slovo Života», ktoré bolo od počiatku, ktoré on videl, ktorého sa dotýkal, ba na ktorého Srdci odpočíval. A potom hlása Lásku Ježišovu: « Boh je láska a kto zostáva v láske, zostáva v Bohu a Boh v ňom » (1 Jn 4,16).
«Milujme sa navzájom, lebo láska je z Boha!... Kto nemiluje, nepoznal Boha!» (2 Jn 4,8).
A do našich sŕdc vtesáva tvrdé pravdy: nehovorte, že Boha niet, nehovorte, že ho nevidíte a nik ho nevidel. Keď sa milujeme, Boh je v nás! Brata vidíš, nuž miluj ho! Ježiš tak učil: Čo ste bratovi urobili alebo neurobili, to ste jemu urobili alebo neurobili!
«Kto nemiluje brata svojho, ktorého vidí, ako môže milovať Boha, ktorého nevidí?» (1 Jn 4,20).
Tak dozrievajú žiaci..., synovia..., apoštoli v blízkosti Panny Márie! Ona ich učí pravej viere a evanjeliovej láske, ktorá jedným ramenom objíma Boha a druhým bratov — blížnych!
Po opustení Jeruzalema podľa tradície svätý Ján žil v Malej Ázii v Efeze. Pravda, prichodilo mu veľa vytrpieť pre «meno Ježišovo»! Pán mu dal však prísľub, že umrie prirodzenou smrťou. Preto biče, vriaci olej, vyhnanstvo, toto všetko mu spôsobilo utrpenie, ale nie smrť. Bol posledný z apoštolov, ktorý opustil túto zem. Na konci života — podľa podania svätého Hieronyma — chcel už len opakovať stále ten istý refrén: «Synáčkovia, milujte sa navzájom!»
Keď sa ho veriaci pýtali, prečo stále to isté opakuje, odpovedal: «Pretože je to príkaz Pána!»
Pane Ježišu Kriste, odovzdaj ma svojej Matke! Povedz jej, aby mi bola Matkou. Budeme sa usilovať byť jej vernými deťmi. Potom nezapochybujem nikdy, že v hodine smrti ma pritúliš k sebe naveky! Pod jej vedením aj ja si osvojím tvoje veľké požadované čnosti: vieru, dôveru a lásku!
KVET
Obnovím zasvätenie Panne Márii. Prečítam si «Prvý list sv. Jána apoštola.»
Miriam Liptovská, Celý rok so svätými