Gn 49, 1-2. 8-10, Mt 1,1-17 

Dialóg s Bohom:

Pane, vždy keď sa číta toto evanjelium, mám z toho chaos a neviem čo si mám z toho vybrať.

- Minule som sa ti predstavil ako pravý Boh a týmto rodokmeňom ti chcem ukázať, že som aj pravý človek.

- Ako to myslíš?

- Ako? Každý človek má predsa rodokmeň. Keby si hľadal po matrikách, našiel by si mená svojich rodičov, prarodičov, praprapra atď.

- Dobre, ale prečo tento rodokmeň začína od Abraháma?

- Pretože Abrahám a aj neskôr kráľ Dávid dostali prisľúbenie, že sa narodím v ich rode. Lukáš dokonca uvádza môj rodokmeň až po Adama, teda ja a ty máme spoločného praotca.

- Čo mi ešte prezradíš o svojom rodokmeni?

- Možno by ťa zaujímalo to, že nie sú v ňom iba samí perfektní ľudia. Sú v ňom aj veľkí hriešnici a ľudia, za ktorých sa obyčajne ich príbuzní zvyknú hanbiť.

- Prečo si si vybral takýto rodokmeň? Ako Boh si si predsa mohol vybrať bezchybný rod, na ktorom by nebola ani malá škvrnka hanby a potupy.

- Tento rod som si vybral preto, že som neprišiel na to, aby som vládol v nejakom kráľovskom paláci, ale aby som svojou obetou zachránil aj svojich hriešnych predkov. Zaradil som sa do ľudského rodu, aby som zachránil všetkých.

- Čo ešte dokazuje tento tvoj rodokmeň?

 - Dokazuje to, čo už určite vieš, že som nebol nejakou legendárnou osobou, ale že som skutočne žil. Legendárne osoby predsa nemajú rodokmeň. Ja som tu na zemi skutočne žil a bol som človek. Ako si aj ty človek.

- Bolo to ťažké pre Teba stať sa človekom?

- Aká to bola pre mňa obeta, to nikto z ľudí nikdy naplno nepochopí. Skúsim ti pomôcť nejakým príkladom. Predstav si, že by si bol synom nejakého mocného panovníka vo veľkej a bohatej krajine. Všetko by si robil spolu s otcom, ale tajne, takže ľudia by ťa nepoznali. Títo ľudia by robili tvojmu otcovi veľké problémy. V kráľovstve by si sa cítil šťastne a nič by ti nechýbalo. Jedného dňa by tvoj otec prišiel za tebou a povedal by ti: "Syn môj treba pomôcť týmto ľuďom. Je to možné len tak, že budeš za nich mnoho trpieť."

- Čo by to pre mňa znamenalo?

 - Musel by si odísť z paláca do chatrče, musel by si spoznať, čo je to zima, ľudská zloba. Ty by si chcel ľuďom dobre a mnohí z nich by ťa znenávideli. Dokázal by si takúto obetu?

- Asi nie, Pane. Veď pre mňa je ťažké myslieť na dobro druhých viac ako na svoje. Dnes skúsim žiť s tebou pre druhých.

Jozef Červeň