Ján sa narodil okolo roku 650 v meste Damasku v dnešnej Sýrii.
Jeho otec zastával vysoké postavenie na dvore damaského vládcu zvaného kalif. Ako mladý študoval literatúru a filozofiu. Okolo roku 700 odišiel z Damasku do pustovníckeho kláštora sv. Sábu blízko Jeruzalema. Tu napísal obranné spisy proti obrazoborcom, ktorí vo vtedajšej byzantskej ríši bojovali proti uctievaniu náboženských obrazov. Okrem toho napísal veľa diel z oboru vierouky, mravouky, Svätého písma atď. Je jedným z najväčších teologických spisovateľov východnej Cirkvi. Zomrel v kláštore sv. Sábu okolo roku 750.
AJ VIETOR VEJE, KDE CHCE
Keď náš Pán hovoril v noci s Nikodémom, použil zaujímavé prirovnanie:
— Aj vietor veje, kam chce (Jn 3,7). Chcel tým naznačiť, že Duch Boží si nájde cestu k dušiam tak ako vietor — nevieme, ani odkiaľ prichádza a kde ide.
Svätci dňa nám to potvrdia.
Mních Kozma z Kalábrie musel sa dostať do otroctva, musel byť unesený lúpežníkmi, aby vychoval veľkého syna Cirkvi — Jána Damascénskeho. Jánov otec Sargun ibn Mansur bol vezírom u mohamedánskeho kalifa Abdula Meleka. Bol kresťanom, a preto keď sa našiel otrok kresťan, Jánov otec mal o neho starosť aj po duchovnej stránke. Takto objavil jedného dňa medzi novými otrokmi svojho pána mnícha Kozmu z Kalábrie. Dobre si ho všimol. Po čase ho vykúpil, adoptoval ho a zveril mu výchovu svojho syna Jána. Neskoršie mních vstúpil do kláštora svätého Sábu pri Jeruzaleme a za niekoľko rokov stal sa biskupom v Majume.
Keď zomrel Jánov otec Sergius, sám Ján stal sa veľkým na dvore kalifa Meleka. Keď vypuklo prenasledovanie ctiteľov posvätných obrazov, Ján napísal patričnú apológiu — obranu! Posilnil tak kresťanov v úcte svätých pamiatok.
Neskôr odstúpil od dvora, rozdal celý majetok a šiel za svojím učiteľom do kláštora svätého Sábu. Tu dostal za novicmajstra veľmi prísneho mnícha. Jána to neodstrašilo. Dal sa pokorovať poslušnosťou, až to udivovalo mníchov. Ba pre nepatrnú maličkosť ho učiteľ prepustil z rádu. Ján prosil, ale nič nepomáhalo. Ujali sa ho ostatní mnísi. Mohol zostať, ale za veľmi ponižujúci úkon. Ján sa bez slova pustil do pokorujúcej práce. Keď to zbadal jeho učiteľ, bol prekonaný! Videl, že Ján je nielen veľký duchom, ale i pokorou! Sám mu pobozkal ruky a nechal ho v ráde. Povedal si:
— Ani som nevedel, akého hrdinu poslušnosti som vychoval!
Potom bol Ján vysvätený na kňaza a smel pestovať vedu a písať. Napísal znamenitú Vierouku, písal kázne a skladal liturgické spevy. Zbieral a písal životopisy svätých. Roku 1890 bol vyhlásený za učiteľa Cirkvi.
Duch Boží veje ako vietor! Nevieme, odkiaľ prichádza, kam ide...
Keby mních Kozma nebol zajatý, ktovie, či by sme dnes mali takého svätca, apologétu a učiteľa Cirkvi, akým bol svätý Ján Damascénsky.
Duch Boží veje, kam chce!
Čo nám to hovorí?
— Nikdy nemáme zúfať! Žiadne prenasledovanie nie je také veľké a také uzavreté, aby si Duch Boží nenašiel k nám cestu! Prekážať mu môže len vlastná zaťatosť a predpojatosť!
Duch Boží si našiel cestu aj do chudobnej nazaretskej izbičky, kde sa najsvätejšia Panna modlila za príchod Božieho Kráľovstva. Tu sa stalo «Vtelenie!»
Keby sme viac prosili Svätého Ducha, našiel by si cestu i k nám cez všetky vonkajšie prekážky. Treba chcieť a prosiť!
DNES
Zbožne hymnus k Duchu Svätému.
Miriam Liptovská, Celý rok so svätými
O dnešnom oslávencovi nájdete i na:
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/127-svaty-jan-damascensky
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/483-sv-jan-damascensky