Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Ján sa narodil okolo roku 650 v meste Damasku v dneš­nej Sýrii.

Jeho otec zastával vysoké postavenie na dvore damaského vládcu zvaného kalif. Ako mladý študoval litera­túru a filozofiu. Okolo roku 700 odišiel z Damasku do pustov­níckeho kláštora sv. Sábu blízko Jeruzalema. Tu napísal ob­ranné spisy proti obrazoborcom, ktorí vo vtedajšej byzant­skej ríši bojovali proti uctievaniu náboženských obrazov. Okrem toho napísal veľa diel z oboru vierouky, mravouky, Svätého písma atď. Je jedným z najväčších teologických spi­sovateľov východnej Cirkvi. Zomrel v kláštore sv. Sábu okolo roku 750.

AJ VIETOR VEJE, KDE CHCE

Keď náš Pán hovoril v noci s Nikodémom, použil zaujímavé prirovnanie:

— Aj vietor veje, kam chce (Jn 3,7). Chcel tým nazna­čiť, že Duch Boží si nájde cestu k dušiam tak ako vietor — nevieme, ani odkiaľ prichádza a kde ide.

Svätci dňa nám to potvrdia.

Mních Kozma z Kalábrie musel sa dostať do otroctva, musel byť unesený lúpežníkmi, aby vychoval veľkého syna Cirkvi — Jána Damascénskeho. Jánov otec Sargun ibn Mansur bol vezírom u mohamedánskeho kalifa Abdula Meleka. Bol kresťanom, a preto keď sa našiel otrok kresťan, Jánov otec mal o neho starosť aj po duchovnej stránke. Takto ob­javil jedného dňa medzi novými otrokmi svojho pána mnícha Kozmu z Kalábrie. Dobre si ho všimol. Po čase ho vykúpil, adoptoval ho a zveril mu výchovu svojho syna Jána. Neskor­šie mních vstúpil do kláštora svätého Sábu pri Jeruzaleme a za niekoľko rokov stal sa biskupom v Majume.

Keď zomrel Jánov otec Sergius, sám Ján stal sa veľkým na dvore kalifa Meleka. Keď vypuklo prenasledovanie cti­teľov posvätných obrazov, Ján napísal patričnú apológiu — obranu! Posilnil tak kresťanov v úcte svätých pamiatok.

Neskôr odstúpil od dvora, rozdal celý majetok a šiel za svojím učiteľom do kláštora svätého Sábu. Tu dostal za novicmajstra veľmi prísneho mnícha. Jána to neodstrašilo. Dal sa pokorovať poslušnosťou, až to udivovalo mníchov. Ba pre nepatrnú maličkosť ho učiteľ prepustil z rádu. Ján prosil, ale nič nepomáhalo. Ujali sa ho ostatní mnísi. Mohol zostať, ale za veľmi ponižujúci úkon. Ján sa bez slova pustil do pokorujúcej práce. Keď to zbadal jeho učiteľ, bol pre­konaný! Videl, že Ján je nielen veľký duchom, ale i poko­rou! Sám mu pobozkal ruky a nechal ho v ráde. Pove­dal si:

— Ani som nevedel, akého hrdinu poslušnosti som vy­choval!

Potom bol Ján vysvätený na kňaza a smel pestovať ve­du a písať. Napísal znamenitú Vierouku, písal kázne a skla­dal liturgické spevy. Zbieral a písal životopisy svätých. Roku 1890 bol vyhlásený za učiteľa Cirkvi.

Duch Boží veje ako vietor! Nevieme, odkiaľ prichádza, kam ide...

Keby mních Kozma nebol zajatý, ktovie, či by sme dnes mali takého svätca, apologétu a učiteľa Cirkvi, akým bol svätý Ján Damascénsky.

Duch Boží veje, kam chce!

Čo nám to hovorí?

— Nikdy nemáme zúfať! Žiadne prenasledovanie nie je také veľké a také uzavreté, aby si Duch Boží nenašiel k nám cestu! Prekážať mu môže len vlastná zaťatosť a predpojatosť!

Duch Boží si našiel cestu aj do chudobnej nazaretskej izbičky, kde sa najsvätejšia Panna modlila za príchod Bo­žieho Kráľovstva. Tu sa stalo «Vtelenie!»

Keby sme viac prosili Svätého Ducha, našiel by si ces­tu i k nám cez všetky vonkajšie prekážky. Treba chcieť a prosiť!

DNES

Zbožne hymnus k Duchu Svätému.

Miriam Liptovská, Celý rok so svätými

O dnešnom oslávencovi nájdete i na:

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/127-svaty-jan-damascensky

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/483-sv-jan-damascensky