Dan 2, 31-45, Lk 21, 5-11

Na ceste do kostola sledujem, ako zbúrali strechu na domčeku a nadstavujú ho.

V tej súvislosti som počul poznámku: Dúfam, že ten domček má dobré základy, lebo im to popraská. Dôležitosť základov je evidentná. Pán Ježiš to zdôrazňuje aj v jednom zo svojich podobenstiev. Samozrejme nehovorí o statike, ale o dôležitosti morálnych zásad v živote, presnejšie o nasmerovaní života na Boha. V tej súvislosti sa tiež hovorí, že je niečo postavené na hlinených nohách. A to je prebrané z textu dnešného prvého čítaní, v ktorom Daniel hovorí o krehkosti Nabuchodonozorovej ríši.

Používa pekné prirovnanie o soche, ktorej hlava bola z najčistejšieho zlata, ale nohy sčasti zo železa a sčasti z hliny. Pekný obraz aj na dnešné spoločenské zriadenia.

Vidíme ako sa v médiách lesknú ich predstavitelia (hlavy). Predstavujú sa ako charaktery z najčistejšieho zlata. Akonáhle ich sledujeme viac, zistíme, že to tak nie je. Buď sa peknými javili len navonok, alebo ich „pokazila moc“.

Tak je to nielen s predstaviteľmi, ale aj so spoločenskými zriadeniami a inštitúciami. Niektoré sú založené hneď od počiatku na zlých základoch. Niektoré sa postupne zdegenerujú. Napríklad komunizmus a fašizmus bol od začiatku založený na vraždení a prenasledovaní. Navonok sa predstavovali tieto systémy ako humánne a boli pre mnohých príťažlivé. Tak to vyzerá aj s demokraciou a liberalizmom. Základy dostali vo Francúzskej revolúcia, ktorá mala heslo: Bratstvo, rovnosť sloboda. A hneď vynašli gilotínu a stínali hlavy!

Iné inštitúcie boli založené na krásnych ideáloch. Tak vyzerajú aj niektoré humanitárne a charitatívne diela. Dostávajú sa do nich postupne ľudia, ktorí sa začnú obohacovať.

Tak to bolo a je aj v Cirkvi. Veď Ježiš ju založil na záchranu človeka. Najlepší zakladateľ a najlepšie pohnútky, prostriedky a učenie. A koľkokrát sklamala. Sám zakladateľ Ježiš nás upozorňuje: „Dajte si pozor, aby vás nezviedli. Lebo prídu mnohí a v mojom mene budú hovoriť: ‚To som ja‘ a: ‚Ten čas je už blízko.‘ Nechoďte za nimi! Úžasne je to, že Cirkev sa vždy zreformuje. Vždy vychádza ako očistená a ide v ústrety budúcnosti. Lebo Ježiš povedal, že je s nami až do skončenia sveta a brány pekelné (ani ľudské) ju nepremôžu!

Preto nám aj dnes odkázal: neľakajte sa (Lk 21,9).

Turzovka, 26.11.2019