Rímske baziliky sv. Petra vo Vatikáne a sv. Pavla za hradbami patria medzi najstaršie a najväčšie kresťanské chrámy.
Podľa dobre doložených historických prameňov sú nad hrobmi apoštolských kniežat, a preto sa v kresťanskom svete tešia osobitnej úcte.
Spomenuté chrámy patria medzi tzv. patriarchálne baziliky. Okrem nich sú to baziliky Najsvätejšieho Spasiteľa (rímsky katedrálny chrám, známy pod menom sv. Ján v Lateráne alebo Lateránska bazilika), ďalej Santa Maria Maggiore a sv. Vavrinec za hradbami. Mimo Ríma pápeži priznali titul patriarchálnej baziliky dvom asiským chrámom: v r. 1756 Benedikt XIV. bazilike sv. Františka a v r. 1909 sv. Pius X. bazilike Panny Márie Anjelskej.
Patriarchálne baziliky sa nazývajú aj "väčšie" - "Basilica maior". Ostatné kostoly, ktorým pápež udelí titul baziliky, sa nazývajú "menšie" - "Basilica minor".
A teraz k apoštolským patriarchálnym bazilikám.
Bazilika sv. Petra vo Vatikáne
Terajšia bazilika je postavená na mieste, kde je hrob sv. Petra. Pôvodný chrám na tomto mieste dal postaviť cisár Konštantín Veľký r. 324. Posvätil ho pápež sv. Silvester 18. nov. 326. Po jedenástich storočiach bola bazilika v zlom stave a hrozila zrútením. Preto sa ju pápež Mikuláš V. (1447-1455) rozhodol odstrániť a na jej mieste dal stavať novú. So stavbou začal r. 1452 architekt Bernard Rosselino. Avšak po smrti pápeža Mikuláša stavbu prerušili. Pokračovalo sa v nej až po päťdesiatich rokoch 18. apríla 1506, kedy pápež Július II. položil základný kameň chrámu podľa nového plánu chýrneho staviteľa Bramanteho.
Pápež Július II. si želal postaviť baziliku v podobe gréckeho rovnoramenného kríža. Po Bramanteho smrti pokračoval v stavbe Rafael, ktorý chcel zmeniť pôdorys do tvaru latinského kríža s jedným predĺženým ramenom. Jeho nástupca Michelangelo sa znovu vrátil k podobe gréckeho kríža a pre kupolu sa inšpiroval florentskou kupolou architekta Bruneleschiho. Michelangelo sa však nedožil dokončenia tohto veľdiela. Jeho stavbu s určitými úpravami dovŕšili architekti Vignola, della Porta, Fontana a Maderno, ktorý podľa želania pápeža Pavla V. (1605-1621) hlavnú loď predlžil do podoby latinského kríža.
Dokončenú vatikánsku baziliku sv. Petra posvätil 18. nov. 1626 pápež Urban VIII. na 1300. výročie posvätenia prvého chrámu.
Bazilika sv. Pavla za hradbami
Po bazilike sv. Petra je to najväčší rímsky chrám. Cisár Konštantín Veľký (+337) ho dal postaviť nad hrobom sv. Pavla. Cisár Valentinián II. ho r. 386 rozšíril a Honórius (395-423) ho prestavil a obnovil. V r. 1823 hlavnú loď zničil požiar. Pápež Lev XII. (1823-1829) sa dal hneď do obnovy baziliky. Práce dokončili za pontifikátu Pia IX. v r. 1854. Chrám posvätil sám pápež 10. decembra toho istého roku.
Od 12. storočia sa výročie posvätenia týchto apoštolských bazilík slávilo pre každú osobitne, ale od čias pápeža Pia IX. sa pripomína spoločne 18. novembra.
Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 5. Dobrá kniha Trnava 1995