Karol sa narodil 2. októbra 1538 v severnom Taliansku pri jazere Lago Maggiore ako syn poprednej rodiny.
Ako 14-ročný začal študovať právo na univerzite v meste Pávia. Roku 1559 ho pápež Pius IV., ktorý bol bratom jeho matky, zavolal do Ríma za osobného tajomníka a menoval ho kardinálom. Veľmi sa zaslúžil o šťastlivé zakončenie Tridentského koncilu a ako milánsky arcibiskup usiloval sa uviesť do života koncilové rozhodnutia. Založil diecézny seminár a roku 1572 aj univerzitu zvanú Brera. Návštevami farností pozdvihol náboženský život v diecéze. Roku 1576 počas moru navštevoval chorých a všemožne im pomáhal. Zomrel od vyčerpania 46-ročný, 3. novembra 1584. Patrí k veľkým svätcom a biskupom novovekej Cirkvi.
ZAČAL TO OD SEBA
Podľa neblahého zvyku svojej doby stal sa Karol Boromejský v 23. roku svojho života kardinálom. Pápež Pius IV. bol jeho strýko z rodu Medici, z ktorého pochádzala Karolova matka. Karol ako kardinál a milánsky arcibiskup bol prijatý s nevôľou. Cirkevná hierarchia a rod Medici žili mimoriadne na vysokej úrovni, čo bolo na škodu Cirkvi. Karol, ktorý absolvoval aj právnické štúdiá, všímal si dobre, čo vyciťuje a čo chce drobný ľud. Vysoké cirkevné hodnosti mu boli proti vôli. Reformu začal preto najprv od seba!
Disciplína Karola Borromea-kardinála bola prísna: prepychový palác zmenil na chudobný byt. On sám a úradníci nesmeli nosiť nič prepychové a odlišné od chudobných ľudí. Nočné túlačky, zábavy a výberové jedlá boli zakázané. Kto sa prehrešil, bol prepustený. V pôstoch a sebazápore bol prvý sám kardinál. Dvom kňazom prísne uložil strážiť ho ako kardinála a vytknúť mu každú chybu, ktorú na ňom zbadajú. A ľud čoskoro zbadal, že dostal kardinála-arcibiskupa svätca.
Hoci k milánskemu arcibiskupstvu patrilo pätnásť biskupstiev a viac ako dvetisíc chrámov, kardinál sa dal osobne na vizitácie; predtým to robili rôzni náhradníci, čo bolo na škodu ducha Cirkvi. Duchovenstvo ani kláštory osobné vizitácie arcibiskupa nečakali. Ten putoval z miesta na miesto, všade naprával, reformoval. Mohol si to dovoliť, lebo reforma sálala z neho samého. Pár gaštanov, skyvu suchého chleba a trochu mlieka dokázal kardinál podeliť ešte s tými, ktorí ho zavše z miesta vizitácie odprevádzali.
Diabol zúril proti svätému reformátorovi. Najal vraha, ktorý ho pri večernej modlitbe chcel zastreliť. Karol však nebol ranený.
Na vizitácii pri chorom biskupovi v Lodi ho zastihol chýr, že v Miláne vypukol mor. Šľachta a duchovenstvo sa uzavrelo alebo opustilo mesto. Iba kardinál Karol sa ponáhľal späť domov, aby bol medzi svojimi ovečkami. Najprv nariadil trojdňové zmierovacie pobožnosti, aby sa Boh zmiloval nad postihnutým mestom. Potom z domu do domu, neraz len po rebríku sa šplhal do zamknutých príbytkov, aby navštevoval chorých, umierajúcich. Rozpredal všetko, čo len bolo v paláci: lyžičky, závesy, ba i vlastnú reverendu. Keď pre seba prosil chlieb, mal už len vodu.
Začiatkom roku 1577 mor prestal. Diabol sa mu za hrdinskú prácu znova vypomstil. Miesto vďaky, ľud ho obžaloval u pápeža, že zavádza novoty, ruší zábavy, zavádza prehnané pôsty. Karol vydržal i tento nápor, ktorý zosnoval satan. Dôveroval jedine Bohu a kládol sa iba na jeho hruď. V roku 1584 si konal duchovné cvičenia. Vtedy ochorel smrteľne. Dal sa previesť do Milána a tu kajúcne ako žil, tak aj umieral. Vystretý na zemi, na popole dal si čítať sväté Evanjelium, umučenie nášho Pána Ježiša Krista a jeho bolestnej Matky. Rozjímajúc o bolestiach týchto svojich najdrahších bytostí — Ježiša a Márie, zvolal túžobne: «Pane, prídem skoro...!» -— a skonal. Bol 3. november 1584. Mal 46 rokov.
Reformátor, ktorý to začal od seba, dokázal zreformovať celé svoje arcibiskupstvo. Sila vlastného príkladu je presvedčivejšia ako stovky kázní. Matka, otec, vychovávateľ..., vedúci činitelia, predstavení, čo všetko vám hovorí do duše tento svätý kardinál! Ale má čo povedať rovnako aj mladým, ktorí vstupujú do života. Svoju reformu nezačínal v dňoch svojho dôchodku, odchodu z práce, ale v rozkvete života. Mal 23 rokov, keď si plne uvedomil svoje poslanie na zemi!
«Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje!» — hovorí apoštol národov. Všetko môžeme i my skrze Ježiša a Máriu dnes i zajtra...
KONÁM
V čom dnes začnem reformovať seba?
Miriam Liptovská, Celý rok so svätými